Obsah:

Štátni zamestnanci
Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru
Práva štátneho zamestnanca
Povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca
Plat štátneho zamestnanca
Náhrada škody

Po správnosti by mal nadpis znieť štátni zamestnanci verzus zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme verzus zamestnanci.

V prípade všetkých troch skupín ide jednoducho o „zamestnancov“.

Avšak každá z týchto kategórií zamestnancov sa líši. V čom, to si popíšeme v nasledujúcich riadkoch. Pre každého platí osobitná právna úprava, osobitná definícia, osobitné podmienky výkonu a činností či úprava práv a povinností. Článok je rozdelený na dve časti. Druhá časť bude uverejnená v nasledujúcom čísle.

Štátni zamestnanci

Štátnym zamestnancom je občan, ktorý vykonáva štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby. Toľko základná definícia štátneho zamestnanca podľa právnej úpravy, ktorou je zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých predpisov v platnom znení (ďalej v texte len „zákon o štátnej službe“). Tento zákon upravuje štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami. Okrem iného sa na štátnozamestnanecké vzťahy vzťahuje aj Zákonník práce, ak to ustanovuje tento zákon o štátnej službe.

Štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu. Štátnou službou je v zmysle vyššie citovaného zákona činnosť, ktorou štátny zamestnanec v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom plní úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo plní úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby. Tzv. zamestnávateľom je v prípade výkonu štátnej služby služobný úrad.

Služobne najvyšším vedúcim zamestnancom všetkým štátnym zamestnancom v príslušnom služobnom úrade je generálny tajomník. To neplatí vo vzťahu k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy.

Štátna služba sa podľa zákona o štátnej službe delí na stálu a dočasnú štátnu službu. Stála štátna služba je na dobu neurčitú a dočasná štátna služba na dobu určitú.

Do štátnej služby je možné prijať na základe písomnej žiadosti o prijatie do štátnej služby občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, ak spĺňa predpoklady, ktorými sú vek najmenej 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonnosť, splnenie kvalifikačných predpokladov, ovládanie štátneho jazyka, úspešnosť vo výberovom konaní alebo v hromadnom výberovom konaní, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak (úspešný uchádzač o výkon štátnej služby musí byť vo výberovom konaní služobným úradom aj vybraný, aby bol prijatý).

Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto je možné prijať občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, ak okrem splnenia vyššie spomínaných predpokladov spĺňa i požiadavky zdravotnej spôsobilosti na výkon štátnej služby, ovláda cudzí jazyk (ak je to potrebné), má odbornú prax (ak si ju služobný úrad ustanoví) a spĺňa aj ďalšie požiadavky ...