OBSAH

1. Úvod

2. Vybrané súvislosti daňovej kontroly

3. Daňová kontrola v kontexte transferového oceňovania daňových subjektov v zriaďovacej pôsobnosti štátu, obcí, miest a VÚC

4. Zhrnutie odporúčanej prípravy na daňovú kontrolu a jej úspešné zvládnutie

1. Úvod

Transferové oceňovanie je súborom osobitných pravidiel obsiahnutých v zákone o dani z príjmov, ktoré upravujú daňové zaobchádzanie s kontrolovanými transakciami medzi závislými osobami. Tieto pravidlá sú založené na princípe nezávislého vzťahu, ktorý vyžaduje, aby na daňové účely podmienky a ceny vo významných kontrolovaných transakciách zodpovedali podmienkam a cenám v transakciách medzi nezávislými osobami. Kým pravidlá transferového oceňovania sú historicky staršie, od roku 2015 sa začali plošne uplatňovať na všetky závislé osoby (tak tuzemské, ako aj zahraničné), ktoré uskutočňujú kontrolované transakcie. Pozornosť preto musia zbystriť všetky závislé osoby, a to vrátane tých, ktoré môžeme súhrne označiť ako právnické osoby v zriaďovacej pôsobnosti štátu, obcí, miest a VÚC.

Súčasne však platí, že pravidlá transferového oceňovania sú komplexné a ich praktická implementácia v podmienkach konkrétneho daňového subjektu nemusí byť vždy priamočiara a bez akýchkoľvek výkladových pochybností. Navyše v oblasti verejnej správy k uvedenému pristupuje aj snaha ministerstva financií osobitne prihliadať na verejný záujem, dôsledkom čoho sú výnimky z uplatnenia princípu nezávislého vzťahu.

V tomto príspevku sa zameriavame na vybrané aspekty transferového oceňovania daňových subjektov/závislých osôb v zriaďovacej pôsobnosti štátu, miest, obcí a vyšších územných celkov, a to s osobitným cieľom adekvátnej prípravy na daňovú kontrolu a jej efektívne manažovanie.

2. Vybrané súvislosti daňovej kontroly

Inštitút daňovej kontroly je v podmienkach slovenského daňového práva významným nástrojom správcu dane, ktorým zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Súčasne platí, že daňový kontrola je v praxi základným podkladom a ústredným dôkazným prostriedkom pre realizáciu daňového konania. Z hľadiska procesného priebehu jednotlivých činností správcu dane daňová kontrola predchádza vyrubovacie a odvolacie konanie a tiež konanie o správnej žalobe na príslušnom správnom súde.

Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole.

Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia.

Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. Už v skorých štádiách daňovej kontroly sa preto predpokladá úzka súčinnosť a spolupráca medzi správcom dane a daňovým subjektom.

Dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa:

• spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly,
• doručenia oznámenia o daňovej kontrole,
• doručenia oznámenia o rozšírení ...