Trvanie pracovného pomeru

V prvom rade je potrebné uviesť, že vymedzenie času trvania pracovného pomeru nie je podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy upravenej v § 43 ods. 1 Zákonníka práce, ktorej absencia by mohla spôsobiť absolútnu neplatnosť pracovnej zmluvy, ako napríklad v prípade absencie vymedzenia druhu práce, miesta výkonu práce, dňa nástupu do práce či mzdových podmienok v pracovnej zmluve. Taktiež nie je trvanie pracovného pomeru vymedzené ani pri ďalších náležitostiach pracovnej zmluvy podľa § 43 ods. 2 Zákonníka práce, ktoré sa v pracovnej zmluve zvyknú pravidelne opakovať, ako napríklad výplatné termíny, výmera dovolenky, pracovný čas či dĺžka výpovednej doby.

Napriek tomu vymedzenie trvania pracovného pomeru v pracovnej zmluve determinuje, či sa v danom prípade dojednal pracovný pomer na dobu určitú alebo na neurčitý čas a určuje, s akými následkami je potrebné pri rozlišovaní pracovného pomeru na dobu určitú a neurčitú počítať.

Pracovný pomer na dobu určitú

Hoci pracovný pomer na dobu určitú predstavuje flexibilný nástroj, ktorý umož­ňuje zamestnávateľom pružne reagovať na zmeny na trhu práce, Zákonník práce pri dojednávaní trvania pracovného pomeru uprednostňuje dojednanie pracovného pomeru na dobu neurčitú.

Je tomu tak preto, že Zákonník práce je postavený na vyvažovaní postavenia zamestnanca so zamestnávateľom tým, že v prípade pracovného pomeru na dobu neurčitú poskytuje zamestnancovi ochranu v podobe tzv. zákazu výpovede podľa § 64 Zákonníka prace, pričom pri pracovnom pomere na dobu určitú tomu tak nie je. K ukončeniu pracovného pomeru na dobu určitú dôjde ...