Východiskom vypracovania školského poriadku musia byť všeobecne záväzné právne predpisy, pričom znenie školského poriadku nesmie byť v rozpore s nimi a stanovovať adresátom také povinnosti, ktoré nemajú oporu v právnych predpisoch. Pôsobnosť školského poriadku sa môže vzťahovať len na činnosť školy (vrátane ŠKD, školskej záujmovej činnosti, školského stravovania pod.) a výchovno-vzdelávaciemu procesu vrátane akcií usporiadaných školou. V tomto zmysle školský poriadok nemôže upravovať napríklad voľný čas detí a žiakov či iné aktivity, ktoré s činnosťou školy a využívaním jej priestorov nijako nesúvisia.

Základný legislatívny rámec stanovujúci povinnosti školy pri výchove a vzdelávaní, pri činnostiach priamo súvisiacich s výchovou a vzdelávaním a pri poskytovaní služieb je uvedený v § 153 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „školský zákon“). Ide však o pomerne stručné a veľmi všeobecné vymedzenie problematiky pri zabezpečení bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov.

ZÁSADY PRÍPRAVY A IMPLEMENTÁCIE ŠKOLSKÉHO PORIADKU

Pri tvorbe a spracovaní školského poriadku sú riaditeľom škôl k dispozícii nasledovné legislatívne predpisy a normy, metodické a organizačné pokyny i usmernenia:

1. zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – § 3, § 55 – § 58, § 144 – § 145, § 152 a § 153,
2. zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
3. zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
4. vyhláška č. 223/2022 Z. z. o základnej škole v znení účinnom od 1.9.2023,
5. vyhláška č. 231/2009 Z. z. o podrobnostiach o organizácii školského roka na základných školách, na stredných školách, na základných umeleckých školách, na praktických školách, na odborných učilištiach a na jazykových školách,
6. vyhláška č. 527/2021 Z. z. o edukačných publikáciách,
7. dohovor o právach dieťaťa prijatý dňa 20.11.1989 Valným zhromaždením OSN,
8. sprievodca školským rokom, ktorého vydáva Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR,
9. smernica č. 1/2025 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach,
10. metodické usmernenie č. 4/2009-R z 11. februára 2009 k zavedeniu jednotného postupu škôl, školských zariadení a vysokých škôl pri vzniku registrovaného školského úrazu a pri evidencii nebezpečných udalostí,
11. metodický pokyn Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR č. 21/2011 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl,
12. usmernenie k súhrnnému hodnoteniu žiakov stredných škôl (aktualizácia k 26. 7. 2023),
13. metodický pokyn Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy,
14. rozhodnutia ministra školstva vydávané podľa § 150 ods. 8 školského zákona,
15. organizačné pokyny pre zriaďovateľov a riaditeľov škôl a školských zariadení v územnej a zriaďovateľskej pôsobnosti príslušného regionálneho úradu školskej správy,
16. ďalšie usmernenia, záväzné štandardy a manuály uvedené v tomto článku.

Školský zákon predpokladá, že podrobnosti o ochrane a bezpečnosti zdravia detí a žiakov (v rámci toho sa predpokladá aj tematizovanie riešenia krízovej situácie a krízovej intervencie) si každá škola a školské zariadenie zapracuje podľa svojich individuálnych podmienok a potrieb do školského poriadku [ustanovenie § 153 ods. 1 písm. c) školského zákona s tým, že to musí byť v súlade s § 152 školského zákona].

Spomedzi všeobecných požiadaviek pri tvorbe školského poriadku je potrebné zdôrazniť jeho normatívnosť, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že má obsahovať konkrétne pravidlá záväzné pre jednotlivcov. Dôležitým atribútom školského poriadku je jeho zrozumiteľnosť, v rámci ktorej je potrebné pri formulácii zohľadňovať vek a schopnosť pochopenia zo strany žiakov, najmä tých v nižších vekových kategóriách. Elementárnou podmienkou je konzistentnosť a previazanosť jednotlivých ustanovení tak, aby neboli vo vzájomnom rozpore. Jednotlivé pravidlá školského poriadku musia byť jasne a konkrétne formulované, bez zbytočných vysvetľujúcich komentárov. Okrem všeobecných ustanovení v ňom majú byť podrobnejšie a konkrétne upravené práva a povinnosti v podmienkach konkrétnej školy. Zároveň platí, že použité všeobecné ustanovenia majú zohľadňovať zo strany riaditeľa školy možnosť posúdiť špecifické okolnosti konkrétnych prípadov a rozhodnúť o ich riešení. Zo psychologického hľadiska sa odporúča uprednostňovať pozitívne formulácie.

Školský poriadok v zmysle § 8 vyhlášky č. 339/2023 Z. z. o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii je súčasťou dokumentácie školy a školského zariadenia podľa osobitných predpisov, ktorým je v tomto prípade § 153 školského zákona. V prípade kontroly jeho súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi zo strany štátnych orgánov, napr. Štátnej školskej inšpekcie, riaditeľ školy predkladá školský poriadok kontrolnému orgánu. Školský poriadok musí byť zverejnený na verejne prístupnom mieste v škole alebo v školskom zariadení, pričom preukázateľným spôsobom s ním musia byť oboznámené deti, žiaci, ich zákonní zástupcovia i zamestnanci (§ 153 ...