Verejný záujem patrí v rámci správneho práva ku kľúčovým a základným hodnotám, ktoré sú povinné orgány verejnej správy chrániť. V správnom práve neexistuje jednotný kódex ochrany verejného záujmu. Tento predpoklad nespĺňa ani ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších právnych predpisov, ani iná podobná legislatívaNapríklad hovoríme o zákone č. 391/2020 Z. z. o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní v znení neskorších právnych predpisov, ktorý čiastočne obsahuje množinu niektorých verejných záujmov, ale len v kontexte regulácie povolaní, pričom môže slúžiť len ako pomôcka pre identifikáciu verejných záujmov v iných oblastiach, a zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších právnych predpisov, ktorý obsahuje nie celkom šťastnú definíciu verejného záujmu.. Verejný záujem je neurčitý pojem a je možné ho identifikovať v celom rade predpisov správneho práva dvoma spôsobmi:

1. buď vysloveným použitím slovného spojenia verejný záujem v spojitosti s činnosťou, hodnotou, okruhom spoločenských vzťahov (to je napríklad prípad legislatívy na úseku ochrany prírody a krajiny, ochrany pamiatkového fondu); alebo
2. spojením istej hodnoty (pozitívnej, benefitu) s možnosťou obmedziť subjektívne práva v mene tohto benefitu, ktorého konzumentom musí byť vždy a zásadne neurčitý počet ľudí – verejnosť a okruh obmedzujúcich musí byť presne identifikovaný.

Terminologicky sa pojem verejný záujem vyskytuje v rámci legislatívy rôznorodo. Najčastejšie v rámci gramatického vyjadrenia verejný záujem, potom ako spoločenský záujem (staršia legislatíva a literatúra), všeobecný záujem a osobitný záujem. Ide o pomenovania, ktoré sú výsledkom vývoja legislatívy v konfrontácii so snahou o ideologizáciu spoločnosti a práva.

V stavebnom práve sa používa najmä dvojica pojmov verejný záujemPozri napríklad ustanovenia § 88a stavebného zákona, § 5 zákona o územnom plánovaní. a osobitné záujmyPozri § 126 a ďalej stavebného zákona.. Ako sme už uviedli, obidvoje slovných vyjadrení má v podstate rovnaký význam. Na tému verejný záujem som v minulosti napísal viacero štúdií a článkov dostupných na internete, ktoré vo svetle ustálenej judikatúry sa snažia ohraničiť tento pojem a analyzovať všetky možné právno-aplikačné kritické momenty.

Z hľadiska stavebného práva nás na tomto mieste bude mimoriadne zaujímať forma ochrany verejného záujmu. Po 1. apríli 2024 nastala v tejto oblasti významná zmena. V prvom rade verejný záujem v rámci stavebného práva delíme do dvoch kategórií, a to:

1. územný plán,
2. osobitné záujmy, ktoré treba vždy zo strany orgánu územného plánovania a stavebného úradu špecifikovať podľa pomerov v území.

Do 1. apríla 2024 bolo mimoriadne problematické z hľadiska formy hovoriť o ochrane verejného záujmu implementovaného do územnoplánovacej dokumentácie. Väčšinou platilo pravidlo, že stavebný úrad obce nemohol sám sebe vydávať do vlastných konaní stanoviská o súlade s územným plánom a bolo potrebné tieto veci skúmať v rámci konaní priamo stavebným úradom. Vyskytovali sa rôzne defekty, ako osobitné stanoviská útvarov architektov a podobne, ktoré nemali žiadnu oporu v zákone a ako akt verejnej správy boli nulitné a ako povinnosť určená v rámci konaní nezákonné.

Pred tým, ako sa dostaneme do stavu po 1. apríli 2024, je potrebné ozrejmiť si jeden dôležitý fakt. V správnom práve je potrebné (v kontexte čl. 2 ods. 2 ústavy) vedieť vždy zodpovedať dve otázky:

1. akú formu zákonom predvídateľnú má mať autoritatívny akt orgánu verejnej správy,
2. kto je oprávnený a zákonom predvídateľný na vydanie takéhoto aktu?

Forma. Z hľadiska teórie správnych aktov, samozrejme, hovoríme o individuálnych správnych aktoch, teda takých, pri ktorých je zrejmý adresát, predmet posudzovania a okruh spoločenských vzťahov. Oproti normatívnym správnym aktom (napríklad v podobe VZN obce) sa vyžaduje čo najvyššia miera konkretizácie. Záväzné stanovisko je podľa ustálenej judikatúry opatrenieNapríklad rozhodnutie 8Sžk/4/2018 z 11. 7. 2019: „Záväzné stanovisko dotknutého orgánu nepodlieha súdnemu prieskumu, nakoľko ide o opatrenie, ktorým nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu, a preto až konečné meritórne rozhodnutie vo veci samej, vydané v územnom, príp. stavebnom konaní, bude následne možné podrobiť súdnemu prieskumu správnym súdom.“. Opatrenie na rozdiel od rozhodnutí v správnom konaní nemá takú podrobnú právnu úpravu, avšak môžeme v rôznych právnych predpisov nájsť hneď niekoľko ustanovení, ktoré sa opatrenia bezprostredne dotýkajú. V prvom rade je to definícia opatrenia v rámci zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov, ktorý hovorí v ustanovení § 3 ods. 1 písm. c): „Na účely tohto zákona sa rozumie... opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.“ Obdobnú právnu formuláciu používa aj zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov v § 21 ods. 3 písm. c), ktorý hovorí: „Na účely tohto zákona sa rozumie... opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.“

Z hľadiska procesného sa na vydanie opatrenia nevzťahuje správny poriadok ako taký, ale podľa § 3 ods. 7 správneho poriadku zásady správneho konania. Podľa literatúryNapríklad: POTÁSCH, Peter. Správny poriadok: komentár. Beckova edícia komentované zákony. V Prahe: C. H. Beck, 2012. ISBN 978-80-7400-422-3; PÍRY, Martin. Zákon o správnom konaní (správny poriadok). Veľký komentár. Žilina: Eurokódex, s. r. o., 2022. ISBN 978-80-8155-111-6. je možné nájsť v rámci správneho poriadku tieto zásady:

1. zákonnosti a konania vo verejnom záujme,
2. legitímneho očakávania (predvádzateľnosti rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy),
3. súčinnosti s účastníkom konania zameranú jednak na ochranu možnosti chrániť svoje práva zo strany adresátov konania a jednak na ochranu efektívnosti konania, napríklad ako uvádza P. Potásch vo svojom komentári, dohoda o mieste a čase obhliadky nehnuteľnosti tak, aby bola čo najskôr a efektívne realizovaná,
4. oficiality (teda konania ex offo) a dispozitívnosti, keď je začatie konania viazané na výslovný podnet/aktivitu právnickej a fyzickej osoby, ktorej sa konanie týka,
5. hospodárnosti a efektívnosti konania,
6. povinnosti poučiť účastníkov konania a adresátov rozhodovacej činnosti, a to poučenie o ...