Komentár k odseku 1

Zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o kontrole a audite“) zrušený s tým, že nová právna úprava výkonu finančnej kontroly nadobudla účinnosť 1. 1. 2016 a upravovala základné pravidlá, ciele a spôsob vykonávania finančnej kontroly. Zákon o kontrole a audite bol novelizovaný dva razy, a to zákonom č. 177/2018 Z. z. (zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a zákonom č. 372/2018 Z. z. (zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 177/2018 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony). Cit. zákon č. 177/2018 Z. z. sa však finančnej kontroly vôbec nedotýka – upravuje podmienky vymenovania vnútorného a vládneho audítora, a preto táto úprava nie je predmetom tejto smernice.

Vo vzťahu k riešenej problematike medzi najzávažnejšie zmeny pri výkone finančnej kontroly od roku 2016 patrí:

• zavedenie novej terminológie, precizovanie pôvodnej terminológie,
• zrušenie správ finančnej kontroly a zriadenie Úradu vládneho auditu,
• zrušenie kontrolného mechanizmu následná finančná kontrola,
• zrušenie priebežnej finančnej kontroly,
• zmena pojmu verejné prostriedky na verejné financie a precizovanie pojmu,
• zavedenie nových druhov finančnej kontroly,
• zavedenie zodpovednosti, podľa ktorej za vykonanie finančnej kontroly zodpovedá štatutárny orgán orgánu verejnej správy,
• zavedenie oprávnenej osoby a povinnej osoby a súčasné zrušenie kontrolného orgánu a kontrolovaného subjektu, auditovaného subjektu, auditovanej osoby,
• zjednotenie postupov pri výkone finančnej kontroly (okrem základnej finančnej kontroly) s postupmi pri výkone auditov,
• zavedenie odlišností pri výkone finančnej kontroly a auditov,
• zmeny v ohlasovacej povinnosti pri porušení finančnej disciplíny,
• zmeny v pokutách a ukladaní sankcií.

Od 1. 1. 2019 ide vo vzťahu k finančnej kontrole o nasledujúce zmeny:

• nová definícia prizvanej osoby, podľa ktorej prizvaná osoba nevykonáva administratívnu finančnú kontrolu či finančnú kontrolu na mieste, ale sa tejto kontroly len zúčastňuje, je potrebný jej súhlas na prizvanie, účasť prizvanej osoby na oboch kontrolách sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme, náklady vzniknuté v súvislosti s účasťou na administratívnej finančnej kontrole a na finančnej kontrole na mieste prizvanej osobe uhrádza ten orgán, ktorý túto osobu prizval, ak sa prizvaná osoba s orgánom verejnej správy nedohodne inak,
• zavádza sa nový hodnotiaci mechanizmus, a to „hodnotenie kvality výkonu finančnej kontroly“,
• v nadväznosti na zavedenie hodnotenia kvality výkonu finančnej kontroly sa upravuje aj definícia oprávnenej osoby (množina oprávnených osôb sa rozširuje o Ministerstvo financií Slovenskej republiky a o Úrad vládneho auditu, ak hodnotia kvalitu vykonávania finančnej kontroly – platí aj pre audit, pričom ale hodnotenie výkonu auditu sa netýka finančnej kontroly),
• obdobne a z toho istého titulu sa upravuje definícia povinnej osoby,
• definuje sa pojem „hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly“,
• vo vzťahu k finančnej kontrole sa súčasťou finančného riadenia zabezpečovaného orgánom verejnej správy od roku 2019 stalo aj zabezpečovanie splnenia opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku, t. j. splnenia prijatých opatrení (vzťahuje sa na nedostatky zistené pri výkone finančnej kontroly, a to pri výkone administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste),
• cieľom finančnej kontroly od roku 2019 je aj predchádzanie korupcii,
• novým cieľom finančnej kontroly je aj overovanie splnenia opatrení k nedostatkom zisteným administratívnou finančnou kontrolou alebo finančnou kontrolou na mieste prijatých povinnou osobou na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku,
• upravilo sa vyjadrenie, ktoré uvádzajú osoby vykonávajúce základnú finančnú kontrolu na doklade súvisiacom s finančnou operáciou alebo jej časťou,
• pri výkone administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste od roku 2019 platí, že oprávnená osoba dáva povinnej osobe „odporúčania“ na odstránenie nedostatkov a príčin ich vzniku a povinná osoba „prijíma opatrenia“ na nápravu nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku,
• od povinnej osoby vyžaduje oprávnená osoba predloženie „písomného zoznamu opatrení prijatých na nápravu nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku“ (ďalej len „písomný zoznam prijatých opatrení“), pričom v správe určuje lehotu na zaslanie zoznamu prijatých opatrení povinnou osobou,
• oprávnená osoba môže požadovať od povinnej osoby „prepracovanie písomného zoznamu prijatých opatrení“ a „predloženie prepracovaného písomného zoznamu prijatých opatrení v lehote určenej oprávnenou osobou“ v prípade, ak oprávnená osoba odôvodnene predpokladá vzhľadom na závažnosť nedostatkov, že prijaté opatrenia nie sú účinné,
• oprávnená osoba samozrejme vyžaduje od povinnej osoby splnenie prijatých opatrení (uvedených v zozname prijatých opatrení), a to v lehote ňou určenou; za týmto účelom zasiela oprávnená osoba výzvu povinnej osobe na predloženie dokumentácie preukazujúcej splnenie prijatých opatrení (v lehote po doručení zoznamu prijatých opatrení od povinnej osoby a pred uplynutím lehoty na splnenie prijatých opatrení uvedenej v správe z administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste),
• povinnosťou povinnej osoby je od roku 2019 splniť prijaté opatrenia v lehote určenej oprávnenou osobou (táto lehota patrí medzi náležitosti správy/čiastkovej správy),
• oprávnená osoba je povinná písomne vyzvať povinnú osobu pred uplynutím lehoty na splnenie prijatých opatrení uvedenej v správe/čiastkovej správe na predloženie dokumentácie preukazujúcej splnenie prijatých opatrení a povinná osoba je povinná na základe tejto výzvy zaslať v lehote na splnenie opatrení uvedenej v správe/čiastkovej správe dokumentáciu preukazujúcu splnenie prijatých opatrení,
• oprávnená osoba od roku 2019 v správe/čiastkovej správe určuje 2 lehoty, v ktorých je povinná osoba povinná najprv zaslať oprávnenej osobe písomný zoznam prijatých opatrení (ktorý oprávnená osoba vyhodnotí a je oprávnená žiadať o jeho prepracovanie, ak predpokladá, že prijaté opatrenia sú neúčinné) a následne v druhej lehote zaslať oprávnenej osobe dokumentáciu preukazujúcu splnenie prijatých opatrení na odstránenie nedostatkov uvedených v správe/čiastkovej správe, ako i príčin ich vzniku.

Zákon o kontrole a audite zavádza aj mnohé ďalšie zmeny, ktoré sú síce dôležité, ale nemajú priamu súvislosť s výkonom finančnej kontroly, a preto im nie je v smernici vymedzený žiaden priestor (pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky – ďalej len „MF SR“, zriadenie Výboru pre vnútorný audit a vládny audit, zmeny v auditujúcich orgánoch, povinnosť správcu kapitoly štátneho rozpočtu zriadiť útvar vnútorného auditu a zabezpečiť vykonávanie vnútorného auditu minimálne dvoma svojimi zamestnancami, zavedenie odbornej spôsobilosti aj pre vnútorných audítorov a jej preukazovanie, zmeny v režime vzdelávania audítorov a zavedenie povinných limitov odborného vzdelávania, zmeny v menovaní a odvolaní vnútorného audítora a vládneho audítora a pod.).

Od roku 2019 medzi zmeny, ktoré boli zakotvené do zákona o kontrole a audite a ktoré nemajú priamy vplyv na výkon finančnej kontroly, patrí napr.:

• zavedenie hodnotenia kvality vykonávania auditu (vnútorného, ako i vládneho),
• prenos legislatívy vo veci rozhodovania v konaní o porušení finančnej disciplíny zo zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z.“) do zákona o kontrole a audite,
• prenos kompetencie o ukladaní a vymáhaní sankcií za porušenie finančnej disciplíny zo zákona č. 523/2004 Z. z. do zákona o kontrole a audite,
• súčasťou finančného riadenia je aj zavedenie a dodržiavanie pravidiel a postupov na účely zamedzenia a predchádzania korupcii,
• v rámci finančného riadenia orgán verejnej správy bude zabezpečovať aj splnenie opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku (vzťahuje sa na nedostatky zistené nielen pri výkone vnútorného a vládneho auditu, ale aj na nedostatky zistené pri výkone administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste),
• rozšírili sa kompetencie Výboru pre vnútorný audit a vládny audit, mení sa zloženie výboru,
• menia sa aj zásady vzdelávania vnútorných a vládnych audítorov,
• ustanovujú sa možnosti zániku funkcie vnútorného audítora a vládneho audítora.

Naďalej sa zachováva predpoklad, že finančná operácia sa z časového hľadiska realizuje vo viacerých fázach, a preto sa v celom zákone naďalej používa pojem „finančná operácia a jej časti“. Finančnou operáciou alebo jej časťou sa rozumie príjem, poskytnutie alebo použitie verejných financií, právny úkon alebo iný úkon majetkovej povahy. Aj keď to zákon o kontrole a audite menovite neuvádza, verejné financie sa môžu používať, poskytovať či prijímať v hotovosti alebo bezhotovostne.

Z pôvodnej terminológie, ako i z novelizovanej terminológie sú dôležité pojmy:

• Verejné financie – ide o finančné prostriedky podľa osobitného predpisu [prostriedky podľa § 2 písm. a), e) a f) a § 35a zákona č. 523/2004 Z. z., t. j. všetky verejné prostriedky, s ktorými nakladajú a hospodária všetky subjekty verejnej správy vrátane prostriedkov Európskej únie a odvodov Európskej únii], t. j. finančné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, finančné prostriedky z rozpočtov členských štátov Európskej únie a finančné prostriedky z rozpočtov iných štátov ako členských štátov Európskej únie určené na financovanie alebo spolufinancovanie programov Európskej únie; v prípade, ak osoba použije na spolufinancovanie programov realizovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná alebo určené na spolufinancovanie programov Európskej únie vlastné zdroje, považujú sa tieto tiež za verejné financie.
• Osoba – rozumie sa ňou spolu právnická osoba a fyzická osoba okrem prípadov, ak sa v zákone o kontrole a audite uvádza jednotlivo „fyzická osoba“ alebo iba „právnická osoba“.
• Orgán verejnej správy – rozumie sa ním subjekt verejnej správy podľa osobitného predpisu (§ 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z.) a právnická osoba, prostredníctvom ktorej sa poskytujú verejné financie.
• Finančná operácia alebo jej časť – ide o príjem, poskytnutie alebo použitie verejných financií, právny úkon alebo iný úkon majetkovej povahy. Nerozhoduje, či ide o príjem, poskytnutie alebo použitie v hotovosti alebo bezhotovostne.
• Oprávnená osoba – je ňou orgán verejnej správy, ak vykonáva administratívnu finančnú kontrolu alebo finančnú kontrolu na mieste (je potrebné poznamenať, že oprávnená osoba je zavedená aj pri auditoch, napr. správca kapitoly štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu, ktorým je § 9 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z., ak vykonáva vnútorný audit); samozrejme neaplikuje sa pri základnej finančnej kontrole. Oprávnenou osobou je aj MF SR a Úrad vládneho auditu, ak hodnotia kvalitu vykonávania finančnej kontroly a auditu.
• Povinná osoba – orgán verejnej správy, jeho vnútorný organizačný útvar a osoba, ak sa u nich vykonáva alebo sa má vykonať administratívna finančná kontrola, finančná kontrola na mieste (alebo aj vnútorný audit, vládny audit alebo hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu); neaplikuje sa pri základnej finančnej kontrole.
• Prizvaná osoba – môže ňou byť zamestnanec iného orgánu verejnej správy, zamestnanec právnickej osoby, cudzinec (§ 2 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a iná fyzická osoba, ak ich orgán verejnej správy prizval na účasť na administratívnej finančnej kontrole, finančnej kontrole na mieste (alebo aj auditu). Prizvaná osoba už nevykonáva finančnú kontrolu či audity, ale sa len zúčastňuje na finančnej kontrole/audite. Spravidla prizvaná osoba poskytuje stanovisko k vymedzenému problému alebo sa zaoberá len určitou časťou predmetu kontroly, na ktorú je odborníkom; nepozná postupy kontroly/auditu, ale pozná vecnú stránku špecifického problému, ku ktorému vypracúva stanovisko/posudok. Jej zistenia v rámci kontrolných postupov/postupov auditu spracuje do správy určený člen kontrolnej/audítorskej skupiny. Predložením stanoviska sa spravidla končí účasť prizvanej osoby na kontrole/audite.
• Zamestnanec – rozumie sa ním fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. štátni zamestnanci, colníci, príslušníci Policajného zboru a SIS, hasiči, profesionálni vojaci a pod.).

Komentár k písm. a)

Hospodárnosťou sa na účely tejto smernice rozumie vynaloženie verejných financií na vykonanie činnosti alebo obstaranie tovarov, prác a služieb v správnom čase, vo vhodnom množstve a kvalite za najlepšiu cenu.

Efektívnosť zabezpečí výber najvýhodnejšieho vzájomného pomeru medzi použitými verejnými financiami a dosiahnutými výsledkami

Účinnosťou je plnenie určených cieľov a dosahovanie plánovaných výsledkov vzhľadom na použité verejné financie.

Účelnosťou sa rozumie vzťah medzi určeným účelom použitia verejných financií a skutočným účelom ich použitia.

Pri overovaní realizácie finančnej operácie sa finančná operácia overuje finančnou kontrolou v celom jej priebehu až do momentu dosiahnutia všetkých stanovených cieľov alebo splnenia udržateľnosti finančnej operácie alebo jej časti. Finančná operácia sa z časového hľadiska môže realizovať vo viacerých fázach, t. j. nielen pred vstupom do záväzku, ale i po vstupe do záväzku. Uvedené znamená, že finančná kontrola sa vykonáva počas celej doby trvania finančnej operácie až do naplnenia všetkých podmienok, za ktorých boli verejné financie poskytnuté, použité alebo mali byť použité.

V uvedených súvislostiach je potrebné upozorniť na § 31 ods. 15 zákona č. 523/2004 Z. z., podľa ktorého za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. j) zákona č. 523/2004 Z. z. (nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov) pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov SR a EÚ sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny, pričom sa ustanovenie § 32 zákona č. 523/2004 Z. z. neuplatní (ide o možnosť uloženia pokuty za nesplnenie povinnosti v § 19 ods. 3 a 6 zákona č. 523/2004 Z. z. až do výšky 40 000 € v správnom konaní). Uvedený postup sa však na iné druhy verejných financií nevzťahuje.

Komentár k písm. e)

Pri podmienkach vo vzťahu k poskytnutiu a použitiu verejných financií je potrebné rozlišovať, či ide o porušenie podmienok pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu verejnej správy subjektom verejnej správy alebo ide o porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté (porušenie zo strany príjemcu pri použití verejných financií). Obe porušenia sú porušením finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. m) a n) zákona č. 523/2004 Z. z.

V prvom prípade (porušenie podmienok pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu verejnej správy subjektom verejnej správy) sa porušenia finančnej disciplíny dopúšťa samotný poskytovateľ verejných financií (subjekt verejnej správy). Je potrebné dopovedať, že subjektu verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu, sa v tomto prípade sankcia za porušenie finančnej disciplíny neukladá. Subjekt verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu, je povinný uplatňovať voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov (napr. zodpovednosť za škodu).

V druhom prípade ide o porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, t. j. príjemca verejných financií pri ich použití nedodrží pravidlá a podmienky, za ktorých boli tieto financie poskytnuté.

Ak príjemcom verejných financií je orgán verejnej správy, sankcia za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z. z. sa neukladá. Orgán verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu, je povinný uplatňovať voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov.

Ak príjemcom verejných prostriedkov nie je orgán verejnej správy (je ním napr. podnikateľ, nadácia), tiež sa neukladá sankcia za porušenie finančnej disciplíny podľa cit. písm. n) a nevzťahuje sa na tieto subjekty ani povinnosť uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov (príjemca, ktorý nie je subjektom verejnej správy, nie je povinný postupovať podľa § 31 ods. 7 prvá veta zákona č. 523/2004 Z. z.).

Do pozornosti čitateľov sa odporúča aj ustanovenie § 31 ods. 7 druhá veta zákona č. 523/2004 Z. z., v ktorom sa rieši prípad poskytnutia verejných financií za podmienky, nesplnenie ktorej je spojené s povinnosťou ich vrátenia. Napr. fyzická osoba dostane nenávratný príspevok na tzv. samozamestnanie. Takouto podmienkou môže byť to, že prijímateľ verejných financií sa počas obdobia dvoch rokov po prijatí príspevku nesmie zamestnať. Ak sa počas určeného obdobia prijímateľ zamestnal do riadneho pracovného pomeru, došlo tak k porušeniu podmienky, nesplnenie ktorej je spojené s povinnosťou vrátiť poskytnuté verejné financie. Samozrejme, určenie podmienky, nesplnenie ktorej je spojené s povinnosťou vrátenia verejných financií, musí byť jednoznačne zakotvené v zmluve o poskytnutí verejných financií, ako i všetky súvisiace náležitosti (čo je porušením podmienky, dokedy a v akom rozsahu je potrebné príspevok vrátiť, komu sa má vrátiť, aká je sankcia za nevrátenie príspevku a pod.). Zákon č. 523/2004 Z. z. ustanovuje, že v takomto prípade (ak sa príspevok nevráti), sa v správnom konaní uloží sankcia ako pri porušení finančnej disciplíny podľa ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. Touto sankciou je odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále za omeškanie s úhradou odvodu. Sankcia sa však odvádza do štátneho rozpočtu a nie na príjmový účet poskytovateľa, a preto pre poskytovateľa verejných financií nie je tento postup riešením, poskytnuté zdroje sa mu do rozpočtu nevrátia. Vrátenie verejných financií do svojho rozpočtu sa môže pokúsiť vymôcť aj súdnou cestou (ak bola v zmluve o poskytnutí verejných financií jednoznačne určená podmienka, nesplnenie ktorej je spojené s povinnosťou vrátenia verejných financií).

Komentár k písm. h)

Nezrovnalosti, ako i podvody vznikajú najmä ako dôsledok nesplnenia určených cieľov a úloh. Pravdepodobnosť výskytu udalostí s nepriaznivým vplyvom na splnenie určených cieľov a úloh sa nazýva rizikom. V rámci finančného riadenia je potrebné uvedené riziko udržať v primeranej miere, a preto hovoríme o riadení rizík.

Riadením rizík sa rozumie opakujúci sa proces navzájom previazaných činností, ktorých cieľom je riadiť potenciálny vznik rizika, t. j. obmedziť pravdepodobnosť výskytu rizika alebo znížiť jeho vplyv.

Medzi ciele finančnej kontroly sa zaraďuje aj overenie postupu orgánu verejnej správy pri zabezpečovaní procesov s cieľom predchádzania korupcii tak, aby zamestnanci orgánu verejnej správy vykonávajúci finančnú kontrolu napomáhali fungovaniu protikorupčným procesom, ktoré má zabezpečiť orgán verejnej správy v rámci finančného riadenia.

Cieľom uvedených činností je predchádzať nepriaznivým výsledkom, ako i negatívnym javom v činnosti orgánu verejnej správy a zamedziť vzniku nezrovnalostí, podvodom a korupcii.

Komentár k písm. k)

Súvislosti vplývajúce na finančné riadenie

Finančným riadením sa rozumie predovšetkým riadenie rizika a finančnej kontroly tak, aby sa neporušovala platná legislatíva a medzinárodné zmluvy upravujúce poskytovanie finančných prostriedkov zo zahraničia. Súčasne sa má zabezpečiť taká realizácia finančnej operácie alebo jej časti, aby bola hospodárna, efektívna, účinná a účelná a aby bola v súlade s § 6 ods. 4 zákona o kontrole a audite. Patrí k tomu aj overovanie plnenia podmienok na poskytovanie a používanie verejných financií, spoľahlivosť výkazníctva, správnosť a úplnosť informácií o vykonávanej finančnej operácii alebo jej časti, ochrana majetku v správe alebo vo vlastníctve orgánu verejnej správy. Nemožno zabudnúť ani na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam, na monitorovanie a hodnotenie činností vykonávaných orgánom verejnej správy s cieľom odstránenia zistených nedostatkov. Dôležité je vylúčenie zásahov smerujúcich k ovplyvňovaniu zamestnancov vykonávajúcich finančnú kontrolu a prijatie opatrení na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku a uplatnenie opatrení voči zamestnancom zodpovedným za zistené nedostatky. Dôležitou povinnosťou orgánu verejnej správy je určiť pri poskytovaní a použití verejných financií také podmienky, aby bolo zabezpečené hospodárne, efektívne, účinné a účelné hospodárenie s verejnými financiami.

Komentár k písm. a)

Kontrolou plnenia úloh sa rozumie:

• kontrola plnenia úloh štátnej správy a úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy (ak orgán verejnej správy je orgánom štátnej správy),
• kontrola plnenia úloh iného orgánu verejnej správy (ak orgán verejnej správy nie je orgánom štátnej správy).

V prípade, ak orgán verejnej správy nie je orgánom štátnej správy a ani právnickou osobou zriadenou orgánom štátnej správy alebo právnickou osobou založenou orgánom štátnej správy, t. j. orgán verejnej správy nie je oprávnený postupovať pri výkone kontroly plnenia úloh podľa citovaného zákona č. 10/1996 Z. z., môže tento orgán verejnej správy recipovať a rozpracovať ustanovenia II. časti zákona č. 10/1996 Z. z. na vlastné špecifické podmienky a postupovať pri výkone tejto kontroly podľa ustanovení vnútorného predpisu orgánu verejnej správy. Týmto spôsobom vypracovaný postup pri výkone kontroly plnenia úloh orgán verejnej správy môže zapracovať aj do Smernice o vnútornom kontrolnom systéme orgánu verejnej správy alebo sa v tejto smernici uvedie, že postup pri kontrole plnenia úloh orgánu verejnej správy upravuje osobitný interný akt riadenia.

Komentár k písm. b)

Finančná kontrola sa od roku 2016 vykonáva ako:

• základná finančná kontrola,
• administratívna finančná kontrola,
• finančná kontrola na mieste.

Základná finančná kontrola a administratívna finančná kontrola (pri poskytnutí verejných financií zákonom určeným subjektom) sú povinné (obligatórne), finančná kontrola na mieste nie je povinná (fakultatívna).

Finančná kontrola ako súčasť finančného riadenia predstavuje nástroj kontroly štatutárneho orgánu verejnej správy, ktorým môže vykonávať kontrolu:

• od stola (prostredníctvom základnej finančnej kontroly a administratívnej finančnej kontroly) alebo
• na mieste (prostredníctvom finančnej kontroly na mieste bez nutnosti vytvoriť na zabezpečenie kontroly na mieste nezávislý a osobitný útvar; osobitný útvar na výkon finančnej kontroly na mieste však možno vytvoriť).

Komentár k odseku 1

Uvádzajú sa základné zložky vnútorného kontrolného systému orgánu verejnej správy od 1. 1. 2016 v užšom zmysle. Vnútorný audit je samostatným nástrojom pre štatutárny orgán orgánu verejnej správy a organizačne nepatrí do vnútorného kontrolného systému orgánu verejnej správy. Spojením novovytvorenej finančnej kontroly, vnútorného auditu a vládneho auditu sa vytvoril nový systém, a to systém verejnej vnútornej kontroly a auditu. Je potrebné dopovedať, že audit vykonávaný verejnou správou zabezpečuje nezávislý pohľad na činnosť orgánu verejnej správy. Delí sa na vnútorný audit a vládny audit. Vnútorný audit vykonáva každý správca kapitoly štátneho rozpočtu v rámci svojho rozpočtu vrátane osôb, ktorým boli verejné financie z jeho rozpočtu poskytnuté a vrátane ním zriadených či založených organizácií. Vykonávanie vládneho auditu je v kompetencii MF SR a Úradu vládneho auditu, a to u všetkých orgánov ...