Verejná správa SR - Kolektívne zmluvy vyššieho stupňa pre verejnú a štátnu službu na rok 2025 a 2026

Kolektívne zmluvy vyššieho stupňa na rok 2025 zabezpečujú zamestnancom verejnej služby a štátnym zamestnancom vyplatenie odmeny vo výške 800 euro, ktorá bude vyplatená vo výplatnom termíne za mesiac máj 2025.

Na základe kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa sa základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme zvýši od 1. januára 2026 o 5 %. Platové tarify štátnych zamestnancov sa zvýšia od 1. januára 2026 o 5 %.

Súčasťou kolektívnych zmlúv sú dojednané aj tzv. sociálne benefity:

priaznivejšia úprava dĺžky pracovného času, výmera dovolenky o týždeň viac oproti zákonu, odchodné a odstupné zvýšené o jeden funkčný plat nad rozsah zákona, príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie či prídel do sociálneho fondu. Zároveň získavajú verejní a štátni zamestnanci 2 dni na zotavenie, tzv. sick days.

Sme si vedomí stavu verejných financií a potrebnej konsolidácie, preto sme po dlhých a komplikovaných vyjednávaniach v tejto zložitej situácii pre štátny rozpočet akceptovali ponuku, ktorá sa zo strany štátu postupne vyvíjala – z ponuky nulovej valorizácie platov a nízkej sumy na odmeny až po dohodnutú jednorazovú odmenu v roku 2025 a valorizáciu v roku 2026.

Osemstoeurová odmena je zaujímavá hlavne pre zamestnancov pracujúcich vo verejnom sektore, ktorí sú zaradení v nižších tarifných triedach. Valorizácia 5 % do taríf v roku 2026 by mala byť viac ako odhadovaná inflácia pre daný rok. Tým pádom by mali v danom roku rásť nielen nominálne, ale aj reálne mzdy.

Dlhodobým cieľom KOZ SR ostáva zmena systému odmeňovania zamestnancov vo verejnej a štátnej službe, čo si bude vyžadovať analýzu a následné legislatívne zmeny. Systém odmeňovania by mal byť spravodlivejší a zabezpečiť, aby nedochádzalo k prepadu tarifných platov pod úroveň platnej minimálnej mzdy.

Autor: Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku

Vybrané príklady z praxe k skončeniu účinnosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa

Príkad č. 1

Dohoda medzi zamestnaneckou radou a zamestnaneckým dôverníkom

Autor: Nicolas Hamlock

Otázka

U zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia a nemá uzatvorenú podnikovú kolektívnu zmluvu. Na zamestnávateľa sa v súčasnosti neaplikuje kolektívna zmluva vyššieho stupňa. U zamestnávateľa došlo k uzatvoreniu dohody medzi zamestnávateľom a zamestnaneckou radou, v ktorej bolo dohodnuté poskytovanie niektorých benefitov. Možno na poskytovanie benefitov aplikovať predmetnú dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnaneckou radou napriek tomu, že KZVS nie je účinná?

Odpoveď

S cieľom zabezpečiť spravodlivé, uspokojivé, transparentné a predvídateľné pracovné podmienky sa zamestnanci zúčastňujú na rozhodovaní zamestnávateľa, ktoré sa týka ich ekonomických a sociálnych záujmov, a to priamo alebo prostredníctvom príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka. Ak v danom prípade u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, potom zákon nebráni tomu, aby sa na úprave pracovných podmienok a podmienok zamestnávania dohodol zamestnávateľ so zamestnaneckou radou, prípadne so zamestnaneckým dôverníkom. Rozsah dohodnutých benefitov musí však byť súladný s platnou legislatívou, napr. rozsah týždenného pracovného času nemôže presiahnuť maximálne limity stanovené Zákonníkom práce, rozsah dovolenky nemôže byť nižší ako minimálny rozsah upravený prostredníctvom Zákonníka práce, rozsah odstupného/odchodného nemôže byť nižší ako rozsah garantovaný Zákonníkom práce. V prípade platenia príspevkov zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie, je možné platenie príspevkov aj ich výšku dohodnúť v kolektívnej zmluve a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, aj so splnomocnenými zástupcami zamestnancov, t. j. aj prostredníctvom dohody zamestnávateľa so zamestnaneckou radou. Podľa zákona o sociálnom fonde ďalší prídel do sociálneho fondu sa poskytuje vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve (alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán). Podľa zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca vyššiu percentuálnu sadzbu náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, avšak najviac vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu, možno dohodnúť v kolektívnej zmluve.

Záver:

Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, potom zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník môže uzatvoriť so zamestnávateľom dohodu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania. Rozsah dohodnutých benefitov musí byť súladný s platnou legislatívou.

Príkad č. 2

Zamestnanecká rada

Autor: Nicolas Hamlock

Otázka

U zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia a nemá uzatvorenú podnikovú kolektívnu zmluvu, avšak u zamestnávateľa pôsobí zamestnanecká rada. Na zamestnávateľa sa v predchádzajúcom období aplikovala kolektívna zmluva vyššieho stupňa, avšak jej účinnosť už skončila. Môže zamestnanecká rada uzatvoriť so zamestnávateľom dohodu, ktorá by upravovala pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania?

Článok je uvedený v skrátenom znení. Zostáva vám 82 % na dočítanie.

Prečítajte si celé znenie: Vybrané príklady z praxe k skončeniu účinnosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa k 31. 8. 2024

Získajte prístup k celému obsahu, funkciám a službám