
Ohlásenie v stavebnom práve predstavuje formu právneho oznámenia, ktorým stavebník informuje príslušný stavebný úrad o svojom úmysle realizovať určitý stavebný zámer v prípadoch, kde zákon nevyžaduje vydanie formálneho rozhodnutia o zámere, ale postačuje jeho evidenčné vzatie na vedomie zo strany úradu. Ide o administratívny úkon, ktorého cieľom je zabezpečiť verejný dohľad nad výstavbou, aj keď v menej náročnej procesnej forme.
Problematika ohlásenia stavby je v stavebnom zákone upravená hneď z niekoľkých uhlov pohľadu. V prvom rade sa pokúsime o istú mieru všeobecnej charakteristiky toho, čo ohlásenie je, aké právne predpisy sa naň vzťahujú a ktoré typy stavieb je možné v ohlasovacom režime povoliť. Následne predstavím čitateľom proces ohlásenia s akcentom na najčastejšie kladené otázky v tomto kontexte. Ohlásenie v stavebnom práve predstavuje formu právneho oznámenia, ktorým stavebník informuje príslušný stavebný úrad o svojom úmysle realizovať určitý stavebný zámer v prípadoch, kde zákon nevyžaduje vydanie formálneho rozhodnutia o zámere, ale postačuje jeho evidenčné vzatie na vedomie zo strany úradu. Ide o administratívny úkon, ktorého cieľom je zabezpečiť verejný dohľad nad výstavbou, aj keď v menej náročnej procesnej forme.
Na rozdiel od starej stavebnej legislatívy podľa zákona z roku 1976, súčasná legislatíva už nepozná nejakú formu územného rozhodovacieho procesu. V podstate v rámci povoľovania stavebnej činnosti rozlišujeme len konanie o stavebnom zámere, čo je aj predmetom tohto článku: ohlásenie.
Ohlásenie predstavuje najjednoduchšiu formu, ako je možné v slovenskom stavebnom práve povoliť stavebné práce, pričom inou zjednodušenou alternatívou sú len situácie, kedy nie je potrebná žiadna administratívna aktivita zo strany stavebného úradu alebo orgánu verejnej správy na tomto úseku.
Ak by sme mali hovoriť o situácii, kedy nie je potrebné ani ohlásenie, ani rozhodnutie, je potrebné rozlíšiť niekoľko kategórií stavebných prác, pričom, ak sa máme baviť o stavbe de iure aj de facto, tak pod takouto kategóriou môžeme chápať len nadzemné telekomunikačné prípojky, zariadenia na výrobu elektriny a tepla do 50 kilowattov vrátane, informačné konštrukcie, rozvody elektronických komunikačných sietí a rozvody antén, konštrukcie chmeľníc a vinohradov.
Príspevok je uvedený v skrátenom znení, celé znenie nájdete tu.
AUTOR: JUDr. Martin Píry, PhD.
Dátum publikácie: 15. 5. 2025
Autor: JUDr. Martin Píry, PhD.