V príspevku prinášame základné informácie o výkone finančnej kontroly v orgánoch verejnej správy po novele zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov zákonom č. 294/2025 Z. z. Účinnosť novely zákona č. 357/2015 Z. z. je od 1. januára 2026 a cieľom príspevku je na tie najdôležitejšie zmeny upozorniť.

Základné pravidlá, ciele a spôsob vykonávania finančnej kontroly a auditu sú upravené v zákone č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 357/2015 Z. z.“).

Najdôležitejšie zmeny vyvolané novelou zákona č. 357/2015 Z. z.:

• posilnenie inštitútu vnútorného kontrolného systému orgánu verejnej správy, ktorý bude vychádzať zo základných princípov kontrolného systému COSO, ktorý definuje požiadavky na existenciu vnútornej kontroly v rámci orgánu verejnej správy a nastavuje komplexne celý kontrolný systém;
• určenie, aké vlastnosti a prvky musí vnútorný kontrolný systém obsahovať, aby ciele a úlohy orgánu verejnej správy boli stanovené a aj dosiahnuté;
• zabezpečenie dosiahnutia cieľov finančného riadenia, ktorým je efektívne využívanie verejných zdrojov (hospodárnosť), dosiahnutie maximálnych výsledkov s minimálnymi nákladmi (efektívnosť), splnenie vytýčených zámerov (účinnosť), overenie, že finančné operácie sú v súlade s plánovanými cieľmi a normami (účelnosť) a zníženie rizika korupcie a iných podvodných aktivít (prevencia podvodov a nezrovnalostí);
• zefektívnenie a zjednodušenie súčasného modelu finančnej kontroly, ktorá sa vykonáva ako základná finančná kontrola, administratívna finančná kontrola a finančná kontrola na mieste.

1. Vnútorný kontrolný systém

Orgán verejnej správy má povinnosť vytvoriť, rozvíjať a udržiavať funkčný vnútorný kontrolný systém tak, aby zabezpečil hospodárne, efektívne, účinné a účelné nakladanie s verejnými financiami.

Vnútorný kontrolný systém je súbor všetkých riadiacich opatrení, ktorý zvyšuje účinné a efektívne splnenie cieľov a úloh orgánu verejnej správy včas, v súlade s výkonnostnými štandardmi a v rámci stanoveného rozpočtu orgánu verejnej správy.

Podľa dôvodovej správy k novele zákona č. 357/2015 Z. z. vytvorenie a nastavenie vnútorného kontrolného systému by malo vychádzať z medzinárodne uznávaného rámca COSO štandardov, ktorý definuje požiadavky na existenciu vnútornej kontroly v rámci orgánu verejnej správy a nastavuje komplexne celý kontrolný systém.

Podľa dôvodovej správy k novele zákona č. 357/2015 Z. z. základným predpokladom COSO modelu je, že na efektívne riadenie rizík a kontroly v orgáne verejnej správy sú zavedené tzv. tri línie obrany:

Prvú líniu obrany predstavuje riadiaca (manažérska) zodpovednosť, tzv. riadiaca (manažérska) kontrola. Manažérska zodpovednosť je založená na pravidelnej dennej zodpovednosti vedúcich zamestnancov (úroveň stredného manažmentu) za všetky aktivity, ktoré vykonávajú, t. j. za zabezpečenie prevádzky, vnútorného kontrolného systému vrátane finančného riadenia a kontroly v rámci zverenej agendy, respektíve riadeného úseku.

Druhú líniu obrany, ktorá nie je úplne nezávislá, reprezentuje zavedená finančná kontrola, riadenie bezpečnosti, zavedenie funkcie risk manažéra, manažéra kvality, zavedenie inšpekcie vykonávaných činností alebo vykonávanie kontroly zhody v rámci vnútorného kontrolného systému. Využitie druhej línie obrany v rámci vnútorného kontrolného systému nie je vždy nevyhnutné, jeho využitie záleží od veľkosti orgánu verejnej správy a existencie rizík, ktoré by mohli ohroziť napĺňanie jej úloh a cieľov.

Tretia línia obrany je nezávislá a reprezentuje ju vnútorný audit, ktorého hlavnou úlohou je poskytnutie objektívneho zhodnotenia účinnosti riadenia rizík, zhodnotenie účinnosti kontrolných mechanizmov a celkového napĺňania cieľov orgánu verejnej správy, vrátane vydávania odporúčaní na zlepšenie nastavených procesov.

V dôvodovej správe sa uvádza, že podľa COSO štandardov sa vnútorný kontrolný systém skladá z piatich základných komponentov, ktorými sú kontrolné prostredie, riadenie rizík, kontrolné činnosti, informačný tok a komunikácia a monitorovanie.

 

Kontrolné prostredie predstavuje základ celého vnútorného kontrolného systému, ktorý zahŕňa kultúru organizácie, hodnoty, etické normy a celkové riadenie orgánu verejnej správy. Má vplyv na spôsob definovania cieľov a úloh orgánu verejnej správy a vypracovanie štruktúry kontrolných činností.

Riadenie rizík je nástroj na identifikáciu a analýzu rizík, ktoré by mohli ovplyvniť dosahovanie cieľov orgánu verejnej správy. Riadenie rizík predstavuje proces aktívneho vyhľadávania rizík v rámci procesov a podprocesov orgánu verejnej správy, ktoré by mohli mať negatívny dosah na fungovanie a napĺňanie cieľov orgánu verejnej správy. K identifikovaným rizikám je potrebné prijímať zodpovednými osobami opatrenia a monitorovať ich plnenie tak, aby identifikované riziká boli v lepšom prípade úplne eliminované alebo aspoň znižované na prijateľnú/akceptovateľnú úroveň.

Kontrolné činnosti predstavujú činnosti, ktoré sa zavádzajú, aby sa dosiahol vytýčený cieľ a reagovalo sa na riziká v rámci vnútorného kontrolného systému. Kontrolné činnosti vyplývajú z potrieb riadenia rizík a tiež zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Medzi kontrolné činnosti, ktoré orgán verejnej správy vykonáva v rámci svojho vnútorného kontrolného systému, patrí práve finančná kontrola. Ďalšími kontrolnými činnosťami, ktoré sa v rámci orgánu verejnej správy aplikujú, môžu byť kontroly kvality, špecializované inšpekcie, dozory, kontroly bezpečnosti a pod. Medzi kontrolné činnosti je možné zahrnúť aj riadiacu kontrolu (vedúci zamestnanec priraďuje a kontroluje prácu podriadeného zamestnanca), hodnotiace postupy, automatizované kontroly v rámci IT systémov a pod.

Informačný tok a komunikácia je dôležitý prvok vnútorného kontrolného systému, ktorý predstavuje efektívne zdieľanie informácií, ktoré sú potrebné na podporu vykonávania kontrolných činností. Informačný tok a komunikácia zabezpečujú, že všetky zainteresované strany sú informované o všetkých informáciách potrebných na riadenie a kontrolu. Orgán verejnej správy získava, vytvára a používa relevantné a kvalitné informácie, to znamená, že najmä získava relevantné dáta zo spoľahlivých interných a externých zdrojov včas na základe identifikovaných požiadaviek na informácie. Orgán verejnej správy zabezpečuje riadnu internú komunikáciu a riadnu externú komunikáciu.

Monitorovanie slúži ako priebežné sledovanie a hodnotenie efektívnosti vnútorných kontrol. Môže zahŕňať vnútorné audity a iné formy preskúmania vnútorného kontrolného systému s cieľom zabezpečiť, že kontrolný systém funguje podľa predpokladov správne. Orgán verejnej správy vyberá, vypracúva a realizuje priebežné a nezávislé hodnotenia vnútorného kontrolného systému, aby zistil, či jednotlivé komponenty vnútorného kontrolného systému sú prítomné a či fungujú, to znamená, že najmä vyhodnocuje a dokumentuje výsledky priebežného monitorovania a nezávislého hodnotenia, ktorých cieľom je identifikovať problémy vo vnútornom kontrolnom systéme, predovšetkým jeho nedostatky. Orgán verejnej správy hodnotí a informuje o nedostatkoch vedenie a príslušný kompetenčný útvar tak, aby bolo možné včas prijať nápravné opatrenia. Vhodným nezávislým nástrojom na monitorovanie vnútorného kontrolného systému, je vnútorný audit. Efektívny vnútorný audit prináša výsledky, ktoré sú predkladané štatutárnemu orgánu a navrhuje odporúčania na zlepšenie vnútorného kontrolného systému a odstraňovanie vzniknutých nedostatkov.

 

---

 

Získajte prístup k celému obsahu, funkciám a službám

Cena (ročný prístup): 265,68 € s DPH Cena (ročný prístup): 216 € bez DPH

Viac ako 17 000 aktuálnych dokumentov Viac ako 100 aktuálnych videoškolení Tím odborníkov na telefóne a online chate Online / Video rozhovory s odborníkmi Mesačný prehľad priamo do e-mailu   Objednať prístup v e-shope zakon.sk Zobraziť kompletný prehľad služieb a funkcií

 

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke? Prihláste sa na odber noviniek e-mailom. Odoberať

 

Autor: Ing. Ingrid Konečná Veverková