Deklarovaným cieľom Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov, ktoré sa na území Únie začne uplatňovať 25. mája 2018 – ďalej len „Nariadenie“), je rekonštrukcia pravidiel ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a pravidiel voľného pohybu osobných údajov v rámci Únie. Realizácia uvedeného cieľa so sebou prináša nielen ustanovenie nových, ale aj zmeny existujúcich pravidiel spočívajúce v ich čiastočnom sprísnení a čiastočnej liberalizácii. Inak tomu nie je ani v oblasti zastrešenej slovným spojením „bezpečnosť osobných údajov“.

Vzťah medzi Nariadením a zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) účinným od 25. mája 2018 je v uvedenom kontexte špecifický tým, že obidva právne predpisy sa zaoberajú bezpečnosťou osobných údajov. Dôvody tejto zdanlivo duplicitnej právnej úpravy sa však odvíjajú od negatívneho vymedzenia vecnej pôsobnosti Nariadenia, ako aj od vymedzenia pôsobnosti zákona, v dôsledku ktorých sa v prípadoch, kedy sa bude uplatňovať Nariadenie, nebudú uplatňovať ustanovenia zákona zamerané na bezpečnosť osobných ...