Zákonník práce definuje zamestnanca ako fyzickú osobu, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že okrem klasickej pracovnej zmluvy môže ísť rovnako o výkon práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, medzi ktoré v zmysle Zákonníka práce patrí dohoda o vykonaní práce vymedzená výsledkom, dohoda o pracovnej činnosti ako príležitostná činnosť vymedzená druhom práce a nakoniec dohoda o brigádnickej práci študentov. V predmetnom článku prinášame viaceré príklady, vzory i praktické rady z danej problematiky.
V zmysle § 223 Zákonníka práce je zamestnávateľ oprávnený na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (t. j. ...