Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Z uvedeného vyplýva, že pre vznik nároku na dovolenku za kalendárny rok je potrebné splniť dve základné podmienky:

1. pracovný pomer zamestnanca bude trvať u toho istého zamestnávateľa nepretržite celý kalendárny rok,
2. zamestnanec bude v kalendárnom roku vykonávať prácu aspoň 60 dní (za výkon práce sa na účely dovolenky považuje aj doba ustanovená v § 144a ods. 1 Zákoníka práce, t. j. nepôjde len o skutočný výkon práce, ale aj iné „náhradné“ doby, kedy zamestnanec nepracuje, ale na účely dovolenky ide o výkon práce).

Za odpracovaný deň sa na účely dovolenky považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny, pričom časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú. Pracovnou zmenou je dĺžka pracovného času v jednom dni, ktorý pre zamestnanca vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času. Za odpracovaný deň sa na účely dovolenky považuje aj deň, ak zamestnanec nepracuje preto, že počas pracovnej zmeny nastala prekážka v práci, ktorá sa na účely dovolenky považuje za výkon práce. Na účely dovolenky sa za výkon práce považuje:

1. čas zameškaný pre dôležité osobné prekážky ustanovené v § 141 ods. 1 ZP, konkrétne:
• čas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 ZP [v súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka prvých 34 týždňov, príp. 37 týždňov ...