Dni sviatku sa na pracovnoprávne účely považujú za „výnimočnejšie“ dni ako ostatné dni. V tieto dni možno v súlade s § 94 ods. 4 Zákonníka práce zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré taxatívne ustanovuje Zákonník práce. Ide o:

• práce v nepretržitej prevádzke,
• práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa,
• práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni (§ 94 ods. 3 Zákonníka práce):
1. naliehavé opravárske práce,
2. nakladacie a vykladacie práce,
3. inventúrne a uzávierkové práce,
4. práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,
5. práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,
6. práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,
7. kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,
8. naliehavé práce v poľnohospodárstve – v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín.

Z uvedeného vyplýva, že súčasná právna úprava (výnimočne) umožňuje zamestnávateľovi nariadiť zamestnancovi vykonávať prácu aj vo sviatok, ale vymedzuje, o aké práce môže ísť. Uvedené však neznamená, že by sa zamestnávateľ a zamestnanec nemohli dohodnúť na výkone práce vo sviatok aj z iných dôvodov, resp. na iné druhy prác.

Súčasná právna úprava však úplne zakazuje predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (maloobchodný predaj nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu):

• dňa 1. januára,
• na Veľkonočnú nedeľu,
• dňa 24. decembra po 12.00 hodine a 25. decembra

s výnimkou maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a Zákonníka práce, t. j. maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami, maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach, maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej ...