Skončenie pracovného pomeru má viacero nástrah, ktoré si ľudia často neuvedomujú. Nejde len o to, že nerozlišujú medzi jednotlivými spôsobmi skončenia pracovného pomeru, ale neuplatňujú si svoje práva a povinnosti. Ak skončenie pracovného pomeru nespĺňa náležitosti stanovené Zákonníkom práce alebo osobitnými predpismi, môže sa zamestnanec alebo zamestnávateľ za presne stanovených podmienok domáhať na súde určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, a to podaním žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru.

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) upravuje v § 59 skončenie pracovného pomeru medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Pracovný pomer môže byť ukončený:

• dohodou,
• výpoveďou,
• okamžitým skončením pracovného pomeru,
• skončením v skúšobnej dobe.

Pracovný pomer končí tiež uplynutím doby, na ktorú bol uzavretý, okrem prípadu, ak zamestnanec po uplynutí doby určitej pokračuje s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce. V takom prípade sa mení pracovný pomer z doby určitej na dobu neurčitú. Pracovný pomer sa môže ukončiť tiež smrťou zamestnanca.

Pri skončení pracovného pomeru zamestnancom je Zákonník práce pomerne flexibilný. Zamestnanec môže skončiť pracovný pomer kedykoľvek výpoveďou, a to z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu. Pracovný pomer v tomto prípade končí uplynutím výpovednej doby, ktorá je jeden, resp. dva mesiace v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom je možné len v zákonom uvedených prípadoch (zdravotná nespôsobilosť vykonávať prácu a zamestnávateľ zamestnanca nepreradil na inú pre neho vhodnú prácu; zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi mzdu ani do 15 dní od jej splatnosti; je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie zamestnanca, zamestnanec porušil pravidelne pracovnú disciplínu).

Zamestnávateľ môže so zamestnancom ukončiť pracovný pomer vždy len zo zákonom vymedzených dôvodov (zánik zamestnávateľa, sťahovanie zamestnávateľa, s ktorým zamestnanec nesúhlasí, nadbytočnosť zamestnanca pre organizačné zmeny, zdravotná nespôsobilosť zamestnanca vykonávať prácu, zamestnanec nespĺňa predpoklady na výkon práce, opakované menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pracovný pomer sa môže tiež skončiť dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Zákonník práce presne vymedzuje postup a náležitosti, ktoré musia byť dodržané pri jednotlivých spôsoboch skončenia pracovného pomeru. Ich nedodržanie Zákonník práce sankcionuje neplatnosťou. To znamená, že ak je skončenie pracovného pomeru neplatné, pracovný pomer trvá a nekončí. Platia tu však podrobnejšie zákonné podmienky.
V prvom rade o neplatnom skončení pracovného pomeru možno hovoriť len v prípade výpovede, ...