(konkrétny príklad aplikácie zákona v praxi)

Pre sociálne podnikanie musí byť jeho nositeľ – sociálny podnikateľ – vyzbrojený v prvom rade dôkladnou znalosťou spoločenského problému, ktorý si predsavzal riešiť. Musí vedieť, prečo je daný problém v súčasnosti spoločenským problémom, a prečo je práve teraz vhodný čas na jeho riešenie. Musí vedieť, koho sa tento problém priamo či nepriamo týka, na akom území sa vyskytuje a v neposlednom rade si musí vedieť zodpovedať otázku, či podnikateľský spôsob jeho riešenia je skutočne pre tento účel tým najvhodnejším. Sociálny podnikateľ by mal mať víziu cieľového stavu, mal by poznať čiastkové ciele na ceste k jeho naplneniu a byť presvedčený o správnosti zvolených nástrojov k ich dosahovaniu. Klasická nezisková činnosť ako prostriedok k dosahovaniu cieľov totiž môže zostať v kontexte identifikovaného cieľa rovnako legitímnym prostriedkom ako podnikateľská aktivita.

Podnikanie potrebuje zákazníka

Zatiaľ čo pri neziskovej činnosti sú osoby, ktorým je určený náš tovar alebo služba, našimi klientmi (v zmysle toho, že sú vo väčšine prípadov ich bezodplatnými príjemcami, pričom ich hodnota je hradená z nami získaných darov a grantov), v prípade sociálneho podnikania sa stávajú zákazníkmi, u ktorých očakávame, že si za náš tovar alebo službu budú schopní a ochotní zaplatiť, prípadne sa očakáva, že za nich zaplatí tretia strana, v ktorej záujme je, aby im tieto tovary a služby boli dodané. Ak si teda (oproti klasickej ...