Komentár k úvodnému ustanoveniu:

Podľa § 84 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) zamestnávateľ môže, teda nemusí, vydať pracovný poriadok. Podľa § 12 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 552/2003 Z. z.)“ je zamestnávateľ povinný vydať pracovný poriadok. To znamená, že zamestnávatelia, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, sú povinní vydať pracovný poriadok.

Zamestnávatelia, na ktorých sa nevzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z., môžu vydať pracovný poriadok, no nie sú povinní ho vydať. Avšak školy a školské zariadenia, ktorými sú súkromné a cirkevné základné a stredné školy a cirkevné a súkromné materské školy, základné umelecké školy a školské zariadenia, na ktoré sa nevzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z., tiež musia vydať pracovný poriadok z dôvodu, že zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. z.“), ktorý sa vzťahuje na všetky školy a školské zariadenia, im ukladá povinnosť upraviť niektoré náležitosti v pracovnom poriadku, ako napr. ostatné činnosti súvisiace s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou pedagogických zamestnancov, podmienky, za ktorých riaditeľ školy povolí pedagogickým zamestnancom vykonávanie ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou, špecializovanými činnosťami, činnosťami vedúceho pedagogického zamestnanca a profesijným rozvojom aj mimo pracoviska a pod.

Podľa § 1 ods. 2 písm. a) sa zákon č. 552/2003 Z. z. vzťahuje na zamestnancov vyššieho územného celku a obce, takže obec aj vyšší územný celok sú povinní podľa § 12 uvedeného zákona vydať pracovný poriadok.

Pracovný poriadok môže podľa Zákonníka práce zamestnávateľ vydať vždy len po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov pôsobia, inak je neplatný. Zástupcami zamestnancov sa na tieto účely rozumie odborová organizácia alebo zamestnanecká rada, prípadne zamestnanecký dôverník. Bez súhlasu zástupcov zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, by pracovný poriadok nebol platný. Rovnaké ustanovenie obsahuje aj § 12 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, v zmysle ktorého zamestnávateľ vydá pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný. Ak nepôsobí u zamestnávateľa zástupca zamestnancov, zamestnávateľ pri vydávaní pracovného poriadku koná samostatne, teda zamestnávateľ vydá pracovný poriadok aj bez predchádzajúceho súhlasu zástupcov zamestnancov a tento pracovný poriadok bude platný.

V pracovnom poriadku zamestnávateľ bližšie konkretizuje ustanovenia ZP, zákona č. 552/2003 Z. z., zákona č. 138/2019 Z. z., ako aj napr. niektoré platové náležitosti, ktoré umožňuje upraviť zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z.z.“) a ďalších právnych predpisov, ktoré obsahujú splnomocnenie na bližšiu úpravu týchto náležitostí v pracovnom poriadku, na podmienky zamestnávateľa. Vydaný pracovný poriadok je záväzný pre zamestnávateľa a pre všetkých jeho zamestnancov.

Ak je zamestnávateľom obec, v zmysle § 13 ods. 4 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu, ako aj poriadok odmeňovania zamestnancov obce vydáva starosta obce.

Pokiaľ by u zamestnávateľa pôsobila odborová organizácia, zamestnávateľ môže uzavrieť kolektívnu zmluvu a v nej v súlade s ustanovením § 231 ods. 1 ZP dohodnúť pracovné podmienky vrátane mzdových (platových) podmienok a podmienky zamestnávania, ale aj vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie, ako ich upravuje ZP alebo iný pracovnoprávny predpis. Princíp výhodnosti nie je možné uplatniť len v prípade, ak to ZP alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne zakazuje alebo ak z ich ustanovení vyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

Pracovný poriadok môže vydať aj ten zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, pretože obmedziť právo zamestnávateľa takýto organizačný predpis vydať nie je možné. Tento záver potvrdzuje aj ustanovenie § 12 ZP, v zmysle ktorého, ak sa podľa ZP vyžaduje súhlas zástupcov zamestnancov alebo dohoda s nimi, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne. Nemohol by konať len v prípadoch, kedy by ZP výslovne ustanovoval, že dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. V takom prípade by dohodu so zástupcami zamestnancov nebolo možné nahradiť ani dohodou so zamestnancom. Pokiaľ ZPvyžaduje iba prerokovanie so zástupcami zamestnancov, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne.

V prípade súdneho sporu o obsahu pracovného poriadku, ktorý nebol vydaný po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, napr. u zamestnávateľa, u ktorého zástupcovia zamestnancov nepôsobia, bude však dôkazné bremeno na strane takéhoto zamestnávateľa, ktorý musí dokázať, že konkrétne ustanovenie pracovného poriadku nie je v rozpore so zákonom.

V súlade s ustanovením § 1 ods. 6 ZP môže zamestnávateľ upraviť v pracovnom poriadku podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie, ako to upravuje ZP alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

Komentár k článku 1:

Podľa § 84 ods. 4 ZP musí byť každý zamestnanec s pracovným poriadkom oboznámený a pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný. Treba tiež rešpektovať, že § 41 ods. 1 ZP zamestnávateľovi ukladá povinnosť už pred uzatvorením pracovnej zmluvy so zamestnancom oboznámiť fyzickú osobu, ktorá sa uchádza o zamestnanie, s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať, t. j. aj s pracovným poriadkom, ktorý upravuje aj túto oblasť.

Taktiež podľa § 47 ods. 2 ZP je zamestnávateľ povinný už pri nástupe zamestnanca do zamestnania oboznámiť ho s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou a s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať, a s ustanoveniami zákona o zásade rovnakého zaobchádzania a s vnútorným predpisom upravujúcim oznamovanie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

Zamestnávateľ je tiež povinný pri nástupe do zamestnania oboznámiť mladistvého zamestnanca a v prípade fyzickej osoby vykonávajúcej ľahké práce uvedené v § 11 ods. 4 ZP aj jej zákonného zástupcu o možných rizikách vykonávanej práce a o prijatých opatreniach týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Poznámka: Podrobnosti k uzatváraniu dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú v komentári k článku 29.

Komentár k článku 2:

Zákon č. 552/2003 Z. z. sa nevzťahuje na zamestnancov vykonávajúcich práce remeselné, manuálne a manipulačné s prevahou fyzickej práce, ale v článku 2 tohto pracovného poriadku je upravené, že pracovný poriadok sa vzťahuje aj na týchto zamestnancov.

a) Odmeňovanie zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme môže byť upravené v samostatnom platovom poriadku. Platový poriadok je potrebné vydať najskôr len v prípade, ak zamestnávateľ odmeňuje zamestnancov podľa ZP. Ak zamestnávateľ odmeňuje zamestnancov podľa zákona č. 553/2003 Z. z., platový poriadok nie je potrebné vydávať a osobitné ustanovenia o odmeňovaní budú súčasťou pracovného poriadku alebo podnikovej kolektívnej zmluvy. Ak by však v prípade odmeňovania zamestnancov podľa zákona č. 553/2003 Z. z. súčasťou ustanovení pracovného poriadku boli upravené aj ustanovenia o odmeňovaní, medzi základné predpisy, ktoré by pracovný poriadok zamestnávateľa musel rešpektovať a boli by uvedené v čl. 2 bod 4 tohto pracovného poriadku, by patrili aj ďalšie právne predpisy, a to hlavne:

• nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 341/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „NV č. 341/2004 Z. z.“), ak sa v pracovnom poriadku na toto nariadenie vlády niektoré jeho ustanovenie odvoláva.

b) V prípade, že zamestnávateľom je obec, je potrebné medzi základné predpisy uvedené v čl. 2 bod 3 doplniť aj:

• zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ak sa jeho ustanovenia dotýkajú pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov obce.

Keďže z ustanovení pracovného poriadku môžu vznikať finančné alebo vecné plnenia v prospech zamestnancov obce alebo VÚC, vydanie pracovného poriadku by malo odsúhlasiť obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Táto skutočnosť by mohla byť uvedená:

• v záverečných ustanoveniach [napr. „Pracovný poriadok obce schválilo obecné zastupiteľstvo v ... (názov obce) dňa... uznesením číslo ...“].

c) Pokiaľ by zamestnávateľom bol samosprávny kraj, pracovný poriadok musí byť vydaný aj v súlade so zákonom č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov, ak sa jeho ustanovenia dotýkajú pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov VÚC.

Ak by však išlo o školy (napr. materské školy) bez právnej subjektivity, teda zamestnávateľom týchto zamestnancov by bola priamo obec, na túto skupinu zamestnancov sa pracovný poriadok v plnej miere vzťahuje. V takomto prípade je potrebné osobitne upraviť pracovnoprávne náležitosti pedagogických zamestnancov (napr. vymedzenie ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou) a odborných zamestnancov škôl a ŠZ (napr. osobitne upravené práva a povinnosti, predpoklady výkonu pracovnej činnosti pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, bezúhonnosť a pod.) upravené zákonom č. 138/2019 Z. z.

Ak zamestnávateľom je obec, treba upozorniť, že v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov je funkcia starostu verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že v niektorých konkrétnych situáciách sa uplatnia ustanovenia Zákonníka práce (rozsah dovolenky a stravovanie) alebo iného predpisu (starosta sa posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere aj na účely tvorby a použitia sociálneho fondu podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde... v znení neskorších predpisov). Obdobne v prípade, ak je zamestnávateľom samosprávny kraj, aj funkcia predsedu samosprávneho kraja je v zmysle § 16 ods. 11 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov verejnou funkciou, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere.

Poznámka: Z dôvodov značného rozsahu súčasťou tohto vzorového pracovného poriadku nie je časť o platových podmienkach zamestnancov. Ak však má zamestnávateľ upravené odmeňovanie zamestnancov v platovom poriadku, musí jeho ustanovenia zosúladiť s každou novelou zákona č. 553/2003 Z. z., ako napr. novelou zákona č. 553/2003 Z. z. účinnou od 1. januára 2020, realizovanou zákonom č. 381/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ako aj novelou zákona č. 553/2003 Z. z., realizovanou zákonom č. 414/2021 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1. januára 2022 menil a dopĺňal zákon č. 138/2019 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Od 1. 5. 2018 sa garancia minimálnej výšky príplatkov za nočnú prácu, za prácu v sobotu a za prácu v nedeľu podľa príslušných ustanovení ZP účinných od 1. 5. 2018 rozšírila aj na zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z. Ak by sadzba príplatku za prácu v noci podľa § 16 zákona č. 553/2003 Z. z. (25 % hodinovej sadzby funkčného platu) alebo za prácu v sobotu a v nedeľu podľa § 17 uvedeného zákona (30 % hodinovej sadzby funkčného platu) bola nižšia ako suma mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu podľa § 123 ods. 1 ZP, za prácu v sobotu podľa § 122a ods. 1 ZP alebo za prácu v nedeľu podľa § 122b ods. 1 ZP, zamestnávateľ je povinný príslušný príplatok zvýšiť na úroveň garantovanú Zákonníkom práce. Podľa novely ZP účinnej od 1.1.2021 patrí zamestnancovi za prácu v sobotu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 1,79 eura a za každú hodinu práce v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 3,58 eura. Zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 1,43 eura, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 1,79 eura. Takto ustanovené sumy uvedených príplatkov od 1.1.2021 nie sú závislé od výšky minimálnej mzdy.

Novelou zákona č. 553/2003 Z. z. účinnou od 1. mája 2018 sa rozšíril okruh odmien, ktoré môže zamestnávateľ zamestnancom poskytovať podľa § 20, a to o možnosť poskytnúť zamestnancom odmenu za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a pri príležitosti vianočných sviatkov a od 1. januára 2019 sa uvedený paragraf rozšíril aj o odmenu za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 60 rokov veku, ktorú je možné poskytnúť až do výšky funkčného platu zamestnanca, tak isto ako odmenu za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku.

Ak obec odmeňuje svojich zamestnancov podľa zákona č. 553/2003 Z. z., nie je potrebné mať vydaný platový poriadok, pretože jednotlivé platové náležitosti sú upravené jednoznačne uvedeným zákonom, napr. spôsob zaraďovania zamestnancov do platových tried, výška príplatku za prácu v sobotu a v nedeľu, príplatku za prácu v noci a vo sviatok, platu za prácu nadčas, poskytovanie príplatku za zastupovanie či príplatkov, ktoré sa poskytujú len pedagogickým a odborným zamestnancom škôl a školských zariadení, ako je príplatok za činnosť triedneho učiteľa, príplatok za činnosť uvádzajúceho pedagogického a uvádzajúceho odborného zamestnanca, príplatok za profesijný rozvoj, ktoré sú nárokovými príplatkami a pod. Upravovať v platovom alebo v pracovnom poriadku náležitosti, ktoré sú upravené zákonom, je nadbytočné. V prípade, ak obec odmeňuje zamestnancov podľa zákona č. 553/2003 Z. z., mala by si v samostatnej časti pracovného poriadku upraviť odmeňovanie, t. j. najmä tie náležitosti platu, ktoré zákon č. 553/2003 Z. z. umožňuje zamestnávateľovi upraviť, napr. vymedzenie okruhu pracovných činností vykonávaných zamestnancami, ktorým bude poskytovať plat bez ohľadu na dĺžku započítanej praxe, výšku príplatku za zmennosť, výšku odmien za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov alebo 60 rokov veku a pod. V každom prípade je aspoň potrebné uviesť v samostatnom článku s názvom odmeňovanie text: „Zamestnávateľ postupuje pri odmeňovaní podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

Platové poriadky by mali vydať len obce a VÚC, ktoré odmeňujú svojich zamestnancov podľa ZP.

Komentár k článku 3:

V prípade, ak zamestnávateľom je obec, ako najvyšší vedúci zamestnanec a štatutárny orgán v zmysle § 9 ZP na výkon pracovnoprávnych vzťahov voči zamestnancom obce vystupuje starosta obce. Starosta obce a predseda samosprávneho kraja vystupuje v oblasti výkonu pracovnoprávnych vzťahov a odmeňovania aj k štatutárnym orgánom organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, napr. k riaditeľom škôl s právnou subjektivitou, ktorých vymenúva do funkcie a dohoduje pracovné podmienky v pracovnej zmluve (§ 3 ods. 3 a § 4 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Starosta obce je však volený funkcionár, preto nie je v pracovnoprávnom vzťahu k obci. Jeho právne postavenie, nároky a právomoci upravujú osobitné predpisy (najmä zákon č. 369/1990 Zb. a zákon NR SR č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov). V prípade samosprávnych krajov je v pracovnoprávnych vzťahoch v zmysle § 16 ods. 3 zákona č. 302/2001 Z. z. štatutárnym orgánom predseda samosprávneho kraja.

V zmysle § 9 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca.

Vedúcimi zamestnancami sú všetky fyzické osoby v pracovnom pomere, ktoré sú v zmysle § 9 ods. 3 ZP na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnené určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. Vedúcim zamestnancom obce a VÚC je aj hlavný kontrolór obce (§ 18 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.), resp. hlavný kontrolór samosprávneho kraja (§ 19 ods. 1 zákona č. 302/2001 Z. z.), na ktorých sa vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 552/2003 Z. z.

Podľa § 4 zákona č. 552/2003 Z. z. (a rovnako aj § 7 ods. 3 ZP) robí právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, vždy ten orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil. V prípade, ak je štatutárny orgán vymenovaný alebo zvolený kolektívnym orgánom, právne úkony robí jeho predseda alebo iná fyzická osoba týmto orgánom poverená; v ostatných prípadoch robí právne úkony štatutárny orgán nadriadeného orgánu. Ak zamestnávateľ nemá nadriadený orgán, robí právne úkony štatutárny orgán zriaďovateľa. Ak zamestnávateľ nemá nadriadený orgán ani zriaďovateľa, robí právne úkony vedúci ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí.

Poznámka: Odmeňovanie zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme vrátane zamestnancov obcí a samosprávnych krajov (s výnimkou hlavného kontrolóra) upravuje zákon č. 553/2003 Z. z. Platové pomery hlavného kontrolóra obce upravuje § 18c zákona č. 369/1990 Zb. a plat hlavného kontrolóra samosprávneho kraja upravuje § 19b zákona č. 302/2001 Z. z. Pracovný pomer hlavného kontrolóra zaniká dňom zániku výkonu funkcie (§ 18a ods. 11 zákona č. 369/1990 Zb.).

Obec alebo samosprávny kraj sa môžu rozhodnúť, či pri odmeňovaní svojich zamestnancov, okrem zamestnancov, ktorí sú zaradení v škole a v školskom zariadení bez právnej subjektivity, budú postupovať podľa zákona č. 553/2003 Z. z. alebo ich budú odmeňovať podľa poriadku odmeňovania upraveného podľa Zákonníka práce. Aj v prípade, ak by obec pri odmeňovaní svojich zamestnancov nepostupovala podľa zákona č. 553/2003 Z. z., zamestnancov školy a školského zariadenia bez právnej subjektivity je povinná odmeňovať podľa zákona č. 553/2003 Z. z.

Podľa § 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 553/2003 Z. z. sa zákon č. 553/2003 Z. z. nevzťahuje na zamestnancov vyššieho územného celku a obce, ak vyšší územný celok alebo obec pri odmeňovaní zamestnancov, okrem zamestnancov, ktorí sú zaradení v škole a v školskom zariadení bez právnej subjektivity, postupuje podľa poriadku odmeňovania upraveného podľa Zákonníka práce. V prípade, ak obec alebo VÚC nebude postupovať pri odmeňovaní svojich zamestnancov podľa zákona č. 553/2003 Z. z., mzdové podmienky zamestnancov obce a vyššieho územného celku podľa poriadku odmeňovania nesmú byť nižšie ako ich posledný priznaný funkčný plat podľa zákona č. 553/2003 Z. z.

Poznámka: Uvedený odsek sa do pracovného poriadku ustanoví len v prípade, ak zamestnávateľ, napr. obec alebo škola, chce obsadzovať aj miesta ostatných vedúcich zamestnancov, okrem vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu, a to výberovým konaním. V takom prípade sa dávajú do pracovného poriadku aj ďalšie nižšie uvedené ustanovenia. Ak zamestnávateľ nechce obsadzovať miesta ostatných vedúcich zamestnancov výberovým konaním, tento článok v pracovnom poriadku neuvádza. Výberovým konaním sa zo zákona obsadzujú len miesta štatutárneho orgánu, teda aj riaditeľov škôl a školských zariadení bez ohľadu na právnu subjektivitu školy alebo školského zariadenia.

Komentár k článku 4:

Podľa § 5 zákona č. 552/2003 Z. z. sa obsadzujú výberovým konaním len miesta vedúcich zamestnancov, ktorí vykonávajú funkciu štatutárneho orgánu, napr. miesta riaditeľov škôl a školských zariadení. Miesta ostatných vedúcich zamestnancov sa obsadzujú výberovým konaním len v prípade, ak si to zamestnávateľ ustanoví v pracovnom poriadku. Nie je povinnosťou týchto zamestnávateľov obsadzovať miesta ostatných („radových“) vedúcich zamestnancov, napr. zástupcov riaditeľov škôl, výberovým konaním.

To znamená, že ak chce zamestnávateľ, obec alebo VÚC obsadzovať miesta vedúcich zamestnancov výberovým konaním, je povinná upraviť si to v pracovnom poriadku.

Podmienky takéhoto výberového konania upravuje § 5 zákona č. 552/2003 Z. z., v zmysle ktorého sa na základe výsledku výberového konania obsadzuje miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u niektorého zo zamestnávateľov vymedzeného okruhu v § 1 ods. 2 tohto zákona a miesto ďalšieho vedúceho zamestnanca, u ktorého to určí pracovný poriadok u zamestnávateľa.

V zmysle uvedeného sa na základe výsledku výberového konania v zmysle § 5 zákona č. 552/2003 Z. z. povinne obsadzuje pracovné miesto štatutárneho orgánu aj v organizáciách zriadených alebo založených zamestnávateľom.

Miesto ďalšieho vedúceho zamestnanca sa neobsadzuje na základe výberového konania, ak to zamestnávateľ nemá ustanovené v pracovnom poriadku, a ani v prípade, ak osobitný predpis ustanovuje aj iný spôsob výberu vedúceho zamestnanca alebo ustanovuje voľbu alebo vymenovanie vedúceho zamestnanca kolektívnym orgánom (napr. ak by zamestnávateľom bola obec, do funkcie prednostu obecného úradu zamestnanca vymenúva i z funkcie odvoláva starosta obce podľa § 17 zákona č. 369/1990 Zb.).

Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z. bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Bezúhonnosť možno preukázať aj výpisom z registra trestov alebo odpisom registra trestov vydaným na účely preukázania bezúhonnosti podľa osobitného predpisu. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 552/2003 Z. z. fyzická osoba, ktorá je štátnym občanom SR, poskytne na účel preukázania bezúhonnosti podľa § 3 ods. 4 pred uzavretím pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľovi, ktorý nie je súčasne služobným úradom podľa osobitného predpisu, údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Uvedené údaje zašle zamestnávateľ, ktorý nie je súčasne služobným úradom podľa osobitného predpisu, pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre SR na vydanie výpisu z registra trestov. Od 1. januára 2019 žiada výpisy zamestnancov nastupujúcich do pracovného pomeru, ktorí potrebujú podľa právnych predpisov preukázať bezúhonnosť, zamestnávateľ.

Fyzická osoba, ktorá nie je štátnym občanom SR, na účel preukázania bezúhonnosti podľa § 3 ods. 4 predloží pred uzavretím pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľovi výpis z registra trestov alebo obdobný doklad vydaný štátom, ktorého je občanom.

Vzhľadom na uvedené od 1. januára 2019 preukazuje bezúhonnosť na účely výberového konania len osoba, ktorá bola úspešná vo výberovom konaní a ktorá nastupuje k zamestnávateľovi do pracovného pomeru, teda až po skončení výberového konania. Uvedená osoba je povinná poskytnúť zamestnávateľovi údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Uvedenými údajmi podľa § 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú:

• meno, priezvisko, rodné priezvisko, pôvodné meno alebo priezvisko, ak došlo k zmene mena alebo zmene priezviska, prípadne prezývku osoby, ktorej sa žiadosť týka,
• dátum narodenia, rodné číslo, miesto a okres narodenia, adresu trvalého pobytu a u osoby narodenej v cudzine aj štát narodenia,
• štátne občianstvo,
• pohlavie,
• meno, priezvisko a rodné priezvisko rodičov.

Uvedené údaje zašle zamestnávateľ pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre SR na vydanie výpisu z registra trestov. Uvedené sa nevzťahuje na pedagogických a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení, u ktorých postup pri preukazovaní bezúhonnosti upravuje zákon č. 138/2019 Z.z.

Účastníci výberového konania na účely preukázania bezúhonnosti do výberového konania predkladajú napr. len čestné vyhlásenie o bezúhonnosti.

Poznámka: Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 138/2019 Z. z. v znení zákona č. 209/2019 Z. z. od 1. októbra 2019 pedagogickí a odborní zamestnanci preukazujú bezúhonnosť odpisom registra trestov nie starším ako tri mesiace. V súlade s § 15 ods. 4 zákona č. 138/2019 Z. z. na tento účel pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec poskytne pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu okresnému úradu v sídle kraja v územnej pôsobnosti, ktorého sa škola alebo školské zariadenie nachádza, vyššie uvedené osobné údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. To znamená, že žiadosť o vydanie odpisu registra trestov teda nepodáva pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec sám, ale podával ju okresný úrad v sídle kraja Registru trestov Generálnej prokuratúry SR. Poverený zamestnanec okresného úradu v sídle kraja po doručení odpisu registra trestov posúdi, či pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec spĺňa podmienku bezúhonnosti na účely zákona č. 138/2019 Z. z. a túto skutočnosť oznámi zamestnávateľovi. Zamestnávateľ dostane iba informáciu o tom, či pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec spĺňa alebo nespĺňa predpoklad bezúhonnosti na účely zákona č. 138/2019 Z. z. To znamená, že zamestnávateľ nebude mať k dispozícii samotný odpis registra trestov, a teda nedostane informáciu, aký trestný čin pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec spáchal, ak má v odpise registra trestov záznam.

Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec poskytne na účel preukázania bezúhonnosti podľa odseku 3 pred uzavretím pracovnoprávneho vzťahu okresnému úradu v sídle kraja údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Údaje podľa prvej vety zašle okresný úrad v sídle kraja pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie odpisu registra trestov. Okresný úrad v sídle kraja na základe odpisu registra trestov na účel preukázania bezúhonnosti preukázateľne oznámi zamestnávateľovi skutočnosť, či pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec spĺňa predpoklad bezúhonnosti alebo nespĺňa predpoklad bezúhonnosti. Okresný úrad v sídle kraja po zaslaní oznámenia príslušný odpis registra trestov bezodkladne zlikviduje.

Uvedené platilo len do 31. decembra 2021. Novelou zákona č. 138/2019 Z. z. došlo od 1. januára 2022 k zmene uvedeného ustanovenia Zákonníka práce.

Od 1.1.2022 za bezúhonného na účely vykonávania pracovnej činnosti pedagogického a odborného zamestnanca sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Ak ide o trestný čin obchodovania s ľuďmi, trestný čin vydierania, trestný čin znásilnenia, trestný čin sexuálneho násilia, trestný čin sexuálneho zneužívania, trestný čin výroby detskej pornografie, trestný čin rozširovania detskej pornografie alebo o trestný čin prechovávania detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení, za bezúhonného sa nepovažuje ani ten, komu bolo odsúdenie za taký trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov nie starším ako tri mesiace.

Ak ide o cudzinca, bezúhonnosť sa preukazuje dokladom o bezúhonnosti obdobným odpisu registra trestov vydaným príslušným orgánom štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, alebo príslušným orgánom štátu jeho trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu nie starším ako tri mesiace, predloženým zamestnávateľovi spolu s jeho úradne osvedčeným prekladom do slovenského jazyka.

U pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré vykonáva opatrenia na základe akreditácie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, sa bezúhonnosť posudzuje a preukazuje podľa osobitného predpisu.¹⁹⁾

Pedagogický zamestnanec školy zriadenej ministerstvom vnútra, ktorý je v služobnom pomere, preukazuje bezúhonnosť tiež podľa osobitných predpisov.

Zamestnávateľ overuje spĺňanie predpokladu bezúhonnosti v centrálnom registri, okrem zamestnávateľa, ktorým je zariadenie sociálnej pomoci.

Zároveň sa do zákona č. 138/2019 Z. z. doplnilo ustanovenie § 15a, ktorým sa zmenili termíny, do ktorých majú pedagogickí a odborní zamestnanci preukazovať bezúhonnosť.

Od 1. januára 2022 úspešný uchádzač o výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca (ďalej len „úspešný uchádzač“) preukazuje bezúhonnosť v:

• prvom pracovnoprávnom vzťahu, v ktorom bude vykonávať pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca,
• pracovnoprávnom vzťahu, v ktorom bude vykonávať pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca a pred ktorým nevykonával pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca počas najmenej troch po sebe nasledujúcich rokov,
• pracovnoprávnom vzťahu, v ktorom bude vykonávať pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca v škole alebo v školskom zariadení a pred ktorým vykonával pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca v zariadení sociálnej pomoci, alebo
• pracovnoprávnom vzťahu, v ktorom bude vykonávať pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca v škole alebo v školskom zariadení a pred ktorým vykonával v služobnom pomere pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca v škole zriadenej ministerstvom vnútra.

Vzhľadom na skutočnosť, že od 1. januára 2022 sa z okresných úradov v sídle kraja odčlenili odbory školstva a transformovali sa na samostatné právne subjekty, ktorými sú regionálne úrady školskej správy (ďalej len „regionálny úrad“), úspešný uchádzač poskytne na účel preukázania bezúhonnosti najneskôr do 30 dní po uzavretí pracovnoprávneho vzťahu regionálnemu úradu údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov.

Tieto údaje aj od 1. 1. 2022 zašle regionálny úrad do siedmich dní od ich poskytnutia v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre SR na vydanie odpisu registra trestov. Regionálny úrad po zaslaní oznámenia zamestnávateľovi, či úspešný uchádzač spĺňa predpoklad bezúhonnosti alebo nespĺňa predpoklad bezúhonnosti, bezodkladne zlikviduje údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov.

Úspešný uchádzač, ktorý nastupuje do pracovnoprávneho vzťahu k viacerým zamestnávateľom, určí jedného zamestnávateľa, ktorému regionálny úrad oznámi skutočnosť, či úspešný uchádzač spĺňa predpoklad bezúhonnosti alebo nespĺňa predpoklad bezúhonnosti; to neplatí, ak ide o zamestnávateľa, ktorým je zariadenie sociálnej pomoci. Ďalší zamestnávateľ overí splnenie predpokladu bezúhonnosti v centrálnom registri.

Regionálny úrad na základe odpisu registra trestov oznámi zamestnávateľovi do 30 dní odo dňa doručenia odpisu registra trestov skutočnosť, či úspešný uchádzač spĺňa predpoklad bezúhonnosti alebo nespĺňa predpoklad bezúhonnosti. Regionálny úrad obsah odpisu registra trestov zamestnávateľovi neoznamuje a po zaslaní oznámenia zamestnávateľovi bezodkladne zlikviduje príslušný odpis registra trestov.

Úspešný uchádzač môže podať voči oznámeniu regionálneho úradu o nesplnení predpokladu bezúhonnosti ministerstvu školstva námietku do 10 dní odo dňa doručenia oznámenia o nesplnení predpokladu bezúhonnosti. Ministerstvo školstva námietku vyhodnotí na základe odpisu registra trestov. Úspešný uchádzač poskytne ministerstvu školstva na účel vyhodnotenia námietky údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Ministerstvo školstva zašle údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov Generálnej prokuratúre ST do 30 dní odo dňa doručenia námietky. Ministerstvo školstva do 30 dní odo dňa doručenia ...