Dohoda o skončení pracovného pomeru predstavuje dvojstranný právny úkon zamestnávateľa a zamestnanca, na základe ktorého dochádza ku skončeniu pracovného pomeru. Zákonník práce upravuje v § 59 dohodu o skončení pracovného pomeru. V článku si predstavíme formu a postup jej uzatvorenia vrátane nárokov, ktoré z nej vyplývajú pre zamestnanca. Priblížime si ju na príkladoch hlavne v nadväznosti na centrá voľného času.

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov upravuje v § 59 skončenie pracovného pomeru medzi zamestnávateľom a zamestnancom, a to:

• dohodou,
• výpoveďou,
• okamžitým skončením pracovného pomeru,
• porušením pracovnej disciplíny.

Dohoda o skončení pracovného pomeru je jedným zo spôsobov ukončenia pracovného pomeru. V Zákonníku práce je upravená v § 60. Ako už z názvu vyplýva, dohoda o skončení pracovného pomeru predstavuje dohodu zamestnávateľa a zamestnanca na tom, že pracovný pomer končí.

Návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou môže dať zamestnávateľ, rovnako aj zamestnanec. Je dôležité, kto dal ponuku na skončenie pracovného pomeru ako prvý, od toho sa budú odvíjať následky a nároky z toho plynúce. Je to teda dvojstranný právny úkon, pri ktorom pracovný pomer končí dohodnutým dňom. Dohodou o skončení pracovného pomeru možno skončiť pracovný pomer na neurčitý čas, ale aj pracovný pomer na určitú dobu. Na platnosť dohody je potrebné označenie strán zamestnávateľa a zamestnanca vrátane ich podpisov.

Príklad:

Zamestnávateľ navrhne skončenie pracovného pomeru k 31. 3. 2025 a zamestnanec k 15. 3. 2025. Bola dohoda uzatvorená? K uzatvoreniu dohody nedošlo, pretože každá strana navrhla odlišné termíny skončenia pracovného pomeru.

Príspevok je uvedený v skrátenom znení, celé znenie nájdete tu.