Problematika verejného záujmu je jedna z najdôležitejších a zároveň najkomplikovanejších tém v rámci správneho práva. Osobitne má tento pojem a jeho aplikácia význam v stavebnom práve, a to je dôvod, prečo s ním začíname sériu venovanú problematike tohto právneho odvetvia.

Okruhy problémov môžeme členiť do niekoľkých rovín:

1. Pojem verejný záujem a jeho aplikácia v rámci konkrétneho rozhodovania
2. Preukazovanie vs. dokazovanie
3. Forma „dôkazu“ o verejnom záujme

Podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) v znení neskorších predpisov je stavebný úrad obec. Obec je teda správny orgán, ktorý rozhoduje o:

• územných rozhodnutiach,
• stavebných povoleniach,
• užívacích povoleniach (kolaudačné rozhodnutia, resp. predčasné užívania stavby).

Toto postavenie obce je odlišné od situácie, kedy prijíma iný dôležitý akt pre stavebné právo, a to územný plán. V prípade prijímania územného plánu je orgánom samosprávy a rozhoduje obecné zastupiteľstvo. V prípade rozhodovania v správnych konaniach je orgánom štátnej správy (resp. hovoríme o prenesenom výkone štátnej správy na obec). Táto pozícia je z hľadiska činnosti obce upravená rámcovo v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Tá definuje zásadu, že štátne orgány môžu konať len na základe zákona a v jeho medziach. Táto zásada je veľmi podstatná pre správne určenie a aplikáciu pojmu verejného záujmu v rámci správnych konaní.

Verejný záujem je neurčitý správny pojem. To je základná definícia, ktorá znamená, že neexistuje definícia verejného záujmu v právnom predpise, ktorá by bola aplikovateľná pre všetky prípady rovnako. 

Príspevok je uvedený v skrátenom znení, celé znenie nájdete tu.