Štátni zamestnanci

Štátnym zamestnancom je občan, ktorý vykonáva štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby. Toľko základná definícia štátneho zamestnanca podľa právnej úpravy, ktorou je zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých predpisov v platnom znení (ďalej v texte len „zákon o štátnej službe“). Tento zákon upravuje štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami. Okrem iného sa na štátnozamestnanecké vzťahy vzťahuje aj Zákonník práce, ak to ustanovuje tento zákon o štátnej službe.

Štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu. Štátnou službou je v zmysle vyššie citovaného zákona činnosť, ktorou štátny zamestnanec v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom plní úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo plní úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby. Tzv. zamestnávateľom je v prípade výkonu štátnej služby služobný úrad.

Služobne najvyšším vedúcim zamestnancom všetkým štátnym zamestnancom v príslušnom služobnom úrade je generálny tajomník. To neplatí vo vzťahu k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy.

Štátna služba sa podľa zákona o štátnej službe delí na stálu a dočasnú štátnu službu. Stála štátna služba je na dobu neurčitú a dočasná štátna služba na dobu určitú.

Do štátnej služby je možné prijať na základe písomnej žiadosti o prijatie do štátnej služby občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, ak spĺňa predpoklady, ktorými sú vek najmenej 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonnosť, splnenie kvalifikačných predpokladov, ovládanie štátneho jazyka, úspešnosť vo výberovom konaní alebo v hromadnom výberovom konaní, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak (úspešný uchádzač o výkon štátnej služby musí byť vo výberovom konaní služobným úradom aj vybraný, aby bol prijatý).

Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto je možné prijať občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, ak okrem splnenia vyššie spomínaných predpokladov spĺňa i požiadavky zdravotnej spôsobilosti na výkon štátnej služby, ovláda cudzí jazyk (ak je to potrebné), má odbornú prax (ak si ju služobný úrad ustanoví) a spĺňa aj ďalšie požiadavky ustanovené osobitným predpisom alebo služobným úradom, ktoré sú potrebné na riadne vykonávanie štátnej služby podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta.

Štátnozamestnanecký pomer sa zakladá viacerými spôsobmi:

1. služobnou zmluvou,
2. zvolením alebo vymenovaním na štátnozamestnanecké miesto vo verejnej funkcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu alebo vymenovaním do funkcie riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady,
3. vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu podľa osobitného predpisu.

Služobnú zmluvu so štátnym zamestnancom uzatvára generálny tajomník. S odborníkom ústavného činiteľa uzatvára služobnú zmluvu ten, pre koho plní úlohy; s odborníkom ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, uzatvára služobnú zmluvu vedúci kancelárie najvyššieho súdu.

Služobná zmluva musí byť uzatvorená najneskôr v deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Služobná zmluva musí byť písomná, inak je neplatná. Jedno písomné vyhotovenie služobnej zmluvy je služobný úrad povinný odovzdať štátnemu zamestnancovi.

Služobná zmluva podľa zákona o štátnej službe obsahuje:

1. názov služobného úradu vrátane sídla služobného úradu,
2. meno, priezvisko a titul štátneho zamestnanca, dátum narodenia a miesto trvalého pobytu,
3. funkciu štátneho zamestnanca,
4. funkciu vedúceho zamestnanca, ak ide o štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca,
5. deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,
6. skúšobnú dobu, ak plynie,
7. druh štátnej služby,
8. organizačný útvar,
9. označenie pravidelného miesta výkonu štátnej služby, ktorým je obec, časť obce alebo inak určené miesto,
10. dĺžku určeného služobného času alebo dĺžku kratšieho služobného času, ak bol dohodnutý,
11. čas trvania dočasnej štátnej služby, ak ide o dočasnú štátnu službu,
12. odbor štátnej služby, ak sa určuje,
13. údaj o tom, či ide o štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti,
14. údaj o výmere dovolenky odkazom na príslušné ustanovenie zákona alebo kolektívnej zmluvy,
15. najnáročnejšiu činnosť, ďalšiu činnosť, bližšie určenú najnáročnejšiu činnosť a bližšie určenú ďalšiu činnosť podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta,
16. údaj o dĺžke výpovednej doby odkazom na príslušné ustanovenie zákona.

Služobný úrad odovzdáva štátnemu zamestnancovi spolu so služobnou zmluvou aj opis štátnozamestnaneckého miesta a oznámenie o výške a zložení funkčného platu.

Aj pri štátnozamestnaneckom pomere plynie skúšobná doba odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru a trvá tri mesiace. Skúšobná doba neplynie, ak vznik štátnozamestnaneckého pomeru nadväzuje na skončenie predchádzajúceho štátnozamestnaneckého pomeru, počas ktorého skúšobná doba uplynula. Do skúšobnej doby sa nezapočítava čas prekážok v práci na strane štátneho zamestnanca a čas služobného voľna.

Štátnemu zamestnancovi podľa zákona o štátnej službe patrí funkcia v 1. platovej triede až 9. platovej triederozlíšenej podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva štátny zamestnanec podľa služobnej zmluvy alebo podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta.

V prípade, ak by počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca a služobného úradu došlo k zmene tohto štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou zmluvou, vykoná sa dohoda medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom (ktorá sa realizuje formou písomného dodatku k služobnej zmluve) alebo služobný úrad doručí štátnemu zamestnancovi jednostranné písomné oznámenie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru.

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle zákona o štátnej službe je:

1. zmena funkcie,
2. zmena odboru štátnej služby,
3. zmena najnáročnejšej činnosti, ďalšej činnosti, bližšie určenej najnáročnejšej činnosti alebo bližšie určenej ďalšej činnosti,
4. zmena druhu štátnej služby,
5. zmena dôvodu zastupovania,
6. zmena služobného úradu,
7. zmena pravidelného miesta výkonu štátnej služby,
8. zmena dĺžky týždenného služobného času, ak bola dohodnutá,
9. zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby alebo predĺženie zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby,
10. preloženie na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca,
11. poverenie vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca alebo poverenie zastupovaním vedúceho zamestnanca,
12. odvolanie poverenia vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca alebo odvolanie poverenia zastupovaním vedúceho zamestnanca,
13. odvolanie z funkcie vedúceho zamestnanca,
14. prerušenie zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby,
15. opätovné zaradenie štátneho zamestnanca do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby,
16. dočasné vyslanie na vykonávanie štátnej služby do cudziny,
17. skončenie dočasného vyslania,
18. zmena na základe zvolenia alebo vymenovania do funkcie,
19. zmena na základe odvolania z funkcie, vzdania sa tejto funkcie alebo uplynutia doby vykonávania tejto funkcie,
20. predĺženie trvania dočasnej štátnej služby odborníka dočasne potrebného na plnenie úloh štátnej služby na tom istom štátnozamestnaneckom mieste s rovnakým opisom štátnozamestnaneckého miesta,
21. predĺženie trvania štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorý dovŕšil vek 65 rokov, na dobu najviac troch po sebe nasledujúcich rokov; v rámci uvedenej doby je možné štátnozamestnanecký pomer predĺžiť aj opakovane,
22. zaradenie štátneho zamestnanca po skončení dočasného vyslania,
23. zmena obsahu služobnej zmluvy pri skrátení, predĺžení dočasného preloženia alebo zmeny dočasného preloženia na trvalé.

Príspevok je uvedený v skrátenom znení, celé znenie nájdet tu:

Štátni zamestnanci verzus verejní zamestnanci verzus zamestnanci