Legislatíva a ďalšie predpisy súvisiace s tvorbou plánu profesijného rozvoja PZ a OZ:

• zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. z.“),
• zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“),
• vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 1/2020 Z. z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov (ďalej len „vyhláška MŠVVaŠ SR č. 1/2020 Z. z.“),
• vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 361/2019 Z. z. o vzdelávaní v profesijnom rozvoji (ďalej len „vyhláška MŠVVaŠ SR č. 361/2019 Z. z.“),
• pokyn ministra č. 39/2017, ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení. Podľa § 41 ods. 3 zákona č. 138/2019 Z. z. profesijné štandardy v nadväznosti na stupeň vzdelania pre jednotlivé kategórie, podkategórie, kariérové stupne a kariérové pozície vydáva a zverejňuje na svojom webovom sídle Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „ministerstvo školstva“).

V § 153 Zákonníka práce („lex generalis“) je uložená všeobecná povinnosť zamestnávateľa starať sa o kvalifikáciu svojich zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. V tomto zmysle má každý zamestnávateľ prijímať opatrenia zamerané tak na prehlbovanie, ako aj na zvyšovanie kvalifikácie. Zároveň je zamestnávateľovi stanovená povinnosť prerokovať so zástupcami zamestnancov opatrenia zamerané na starostlivosť o kvalifikáciu zamestnancov, jej prehlbovanie a zvyšovanie. Zamestnávatelia, u ktorých vykonávajú činnosť PZ a OZ, majú stanovené ďalšie konkrétne podrobnosti vzdelávania svojich zamestnancov. Zákon č. 138/2019 Z. z. („lex specialis“) v § 40 ods. 1 profesijný rozvoj charakterizuje ako proces, v ktorom PZ a OZ získava, rozširuje a udržiava požadované profesijné kompetencie, čím sa zosúlaďuje potreba skvalitňovať výchovu a vzdelávanie s potrebami osobného rastu PZ v nadväznosti na ich odmeňovanie a sebarealizáciu. Každý PZ a OZ je povinný udržiavať a rozvíjať profesijné kompetencie a riaditeľ školy alebo školského zariadenia zodpovedá za profesijný rozvoj PZ a OZ. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. profesijný rozvoj sa uskutočňuje podľa profesijných štandardov a v súlade so súčasným vedeckým poznaním, odbornými a spoločenskými požiadavkami na výkon pracovnej činnosti. Podľa § 40 ods. 3 profesijný rozvoj sa uskutočňuje prostredníctvom:

1. vzdelávania; za vzdelávanie sa považuje aj odborná stáž,
2. tvorivej činnosti súvisiacej s výkonom pracovnej činnosti, najmä činnosti vedeckej, výskumnej, publikačnej alebo umeleckej, alebo
3. sebavzdelávania a výkonu pracovnej činnosti.

Zákon č. 138/2019 Z. z. ustanovil povinnosť plánovať profesijný rozvoj, pričom spomedzi podmienok tohto plánovania bola s účinnosťou od 1. januára 2022 vypustená povinnosť riaditeľa školy v súčinnosti s PZ a OZ vypracovať ročný plán vzdelávania PZ a OZ. Podľa § 5 ods. 2 písm. c) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov riaditeľ školy zodpovedá za vypracovanie a dodržiavanie ročného plánu ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov, čo je v súlade so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V danom prípade je potrebné zohľadniť, že v súlade s novelou zákona č. 138/2019 Z. z. škola a školské zariadenie nevypracováva ročný plán vzdelávania, ale plán profesijného rozvoja, za čo je riaditeľ školy a školského zariadenia zodpovedný, vrátane jeho realizácie. Zostavenie plánu profesijného rozvoja podľa § 40 ods. 4 zákona č. 138/2019 Z. z. má vyplývať zo zamerania školy a jej potrieb, pričom tento plán je vydaný riaditeľom školy po prerokovaní v pedagogickej rade, ak je zriadená, so súhlasom zástupcov zamestnancov a po schválení zriaďovateľom. Po prerokovaní so zriaďovateľom, zástupcami zamestnancov a v pedagogickej rade, ak je zriadená, možno plán profesijného rozvoja počas jeho platnosti dopĺňať a meniť v súlade s aktuálnymi potrebami školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci (§ 40 ods. 4 zákona č. 138/2019 Z. z.). Dĺžka (trvanie) tohto plánu s účinnosťou od 1. januára 2022 už nie je určená v § 37 ods. 5 zákona č. 138/2019 Z. z., v zmysle ktorého sa plán profesijného vzdelávania mal pôvodne vydávať na štvorročné obdobie. Podľa § 40 ods. 4 zákona č. 138/2019 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2022 plán profesijného rozvoja vydáva riaditeľ zariadenia sociálnej pomoci najmenej na jeden školský rok a najviac na päť školských rokov. V súvislosti s uvedenou zmenou je podstatné znenie § 90d ods. 11 zákona č. 138/2019 Z. z. v znení zákona č. 414/2021 Z. z., podľa ktorého plán profesijného rozvoja vydaný podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 sa považuje za plán profesijného rozvoja podľa predpisov účinných od 1. januára 2022. Po novom (účinné od 1. 1. 2022) plán profesijného rozvoja vydáva riaditeľ školy a riaditeľ zariadenia sociálnej pomoci najmenej na jeden školský rok a najviac na päť školských rokov. Z uvedeného vyplýva, že akékoľvek plánovanie je po novom viazané vždy na školský rok, nie na kalendárny rok.

Zriaďovateľ je nevyhnutným aktérom pri schvaľovaní plánu profesijného rozvoja a zároveň aktérom podieľajúcim sa na prerokovaní plánu profesijného rozvoja v prípade jeho zmien a doplnení – posilňuje sa pozícia zriaďovateľa. Prerokovanie vyžadované zákonom možno chápať ako výmenu názorov a formu dialógu medzi dotknutými stranami, pričom zriaďovateľ v rámci prerokovania zmien a doplnení predtým odsúhlaseného plánu profesijného rozvoja nemôže zamedziť rozhodnutiu týkajúceho sa zmien a doplnení zamestnávateľa, v tomto prípade riaditeľa školy, pretože v danom prípade sa nevyžaduje súhlas, ale iba prerokovanie. Ak by riaditeľ školy nemal plán profesijného rozvoja schválený zo strany zriaďovateľa, bude takýto úkon neplatný. Za zriaďovateľa v tomto, ale aj v ďalších prípadoch vyžadujúcich si prerokovanie so zriaďovateľom vystupuje štatutárny orgán obce – starosta obce alebo primátor mesta, resp. ním poverený odborný útvar obecného/mestského úradu, riaditeľ regionálneho úradu školskej správy v prípade škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti alebo zriaďovateľ súkromnej a cirkevnej školy/školského zariadenia. O schválení, resp. v prípade potreby prerokovaní predloženého materiálu je vhodné vypracovať písomný záznam.

Úloha riaditeľa vo vzťahu k tvorbe profesijného rozvoja PZ a OZ má niekoľko rozmerov:

1. Zodpovednosť – riaditeľ zodpovedá za vzdelávanie PZ a OZ a za tvorbu plánu vzdelávania.
2. Finančné zabezpečenie – riaditeľ musí plánovať finančné prostriedky na plnenie plánu profesijného rozvoja na príslušné obdobie priamo v rozpočte školy.
3. Mapovanie vzdelávacích potrieb PZ a OZ a hodnotenie týchto potrieb vo vzťahu k škole – analýza.
4. Kontrola – riaditeľ školy priebežne kontroluje a vyhodnocuje plnenie plánu profesijného rozvoja.
5. Analýza – základom pre tvorbu plánu profesijného rozvoja má byť analýza predchádzajúceho plánu vzdelávania (integrácia vyhodnotenia a efektívnosti absolvovaných vzdelávacích aktivít v predchádzajúcom období), jeho účinnosti vo vzťahu k potrebám školy a zamestnancov, zhodnotenie efektu absolvovaných vzdelávacích aktivít vo vzťahu k výkonu pracovnej činnosti PZ a OZ. Priebežné vyhodnocovanie plnenia plánu profesijného PZ a OZ má byť jednou zo súčastí hodnotenia PZ a OZ, ktorého zásady (kritériá na hodnotenie výsledkov a kvality výkonu pracovnej činnosti vyplývajúce zo školského vzdelávacieho programu, výchovného programu a individuálnych charakteristík školy) majú byť rozpracované v pracovnom poriadku. Škola okrem toho môže mať prijatú aj vlastnú smernicu na hodnotenie PZ a OZ s podrobnou úpravou kritérií, metód, foriem a spôsobov hodnotenia.

Plán profesijného rozvoja zostavujú zamestnávatelia, u ktorých vykonávajú činnosť PZ a OZ, na ktorých sa vzťahuje pôsobnosť zákona č. 138/2019 Z. z. uvedená v § 2 tohto zákona. Ide o všetky školy a školské zariadenia; zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (detský domov, detský domov pre maloletých bez sprievodu, krízové stredisko, resocializačné stredisko pre drogovo závislých a inak závislých); zariadenia sociálnych služieb (zariadenia dočasnej starostlivosti o deti, domovy sociálnych služieb, špecializované zariadenia, denné stacionáre); rehabilitačné stredisko pre zrakovo postihnutých zriadené Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky; pracoviská praktického vyučovania, organizácie zriadené ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov (napr. metodicko-pedagogické centrum); organizácie zriadené iným ústredným orgánom štátnej správy na plnenie úloh v oblasti profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a Katolíckeho pedagogického a katechetického centra zriadeného Konferenciou biskupov Slovenska.

Súčasťou plánu profesijného rozvoja nie sú tí PZ a OZ, ktorí vykonávajú pracovnú činnosť na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov). Z uvedeného vyplýva, že v pláne profesijného rozvoja sú uvádzaní PZ a OZ, ktorí vykonávajú pracovnú činnosť na základe uzatvoreného pracovného pomeru na ustanovený týždenný pracovný čas alebo kratší pracovný čas (výkon práce na pracovnú zmluvu).

Príspevok je uvedený v skrátenom znení, celé znenie nájdete tu:

Získajte prístup k celému obsahu, funkciám a službám

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke? Prihláste sa na odber noviniek e-mailom. Odoberať