Komentár k úvodnému ustanoveniu:

Podľa § 84 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) zamestnávateľ môže, teda nemusí, vydať pracovný poriadok. Podľa § 12 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 552/2003 Z. z.)“ je zamestnávateľ povinný vydať pracovný poriadok. To znamená, že zamestnávatelia, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, sú povinní vydať pracovný poriadok.

Zamestnávatelia, na ktorých sa nevzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z., môžu vydať pracovný poriadok, no nie sú povinní ho vydať. Avšak školy a školské zariadenia, ktorými sú súkromné a cirkevné základné a stredné školy a cirkevné a súkromné materské školy, základné umelecké školy a školské zariadenia, na ktoré sa nevzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z., tiež musia vydať pracovný poriadok z dôvodu, že zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. z.“), ktorý sa vzťahuje na všetky školy a školské zariadenia, im ukladá povinnosť upraviť niektoré náležitosti v pracovnom poriadku, ako napr. ostatné činnosti súvisiace s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou pedagogických zamestnancov, podmienky, za ktorých riaditeľ školy povolí pedagogickým zamestnancom vykonávanie ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou, špecializovanými činnosťami, činnosťami vedúceho pedagogického zamestnanca a profesijným rozvojom aj mimo pracoviska a pod.

Podľa § 1 ods. 2 písm. a) sa zákon č. 552/2003 Z. z. vzťahuje na zamestnancov vyššieho územného celku a obce, takže obec aj vyšší územný celok sú povinní podľa § 12 uvedeného zákona vydať pracovný poriadok.

Pracovný poriadok môže podľa Zákonníka práce zamestnávateľ vydať vždy len po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov pôsobia, inak je neplatný. Zástupcami zamestnancov sa na tieto účely rozumie odborová organizácia alebo zamestnanecká rada, prípadne zamestnanecký dôverník. Bez súhlasu zástupcov zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, by pracovný poriadok nebol platný. Rovnaké ustanovenie obsahuje aj § 12 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, v zmysle ktorého zamestnávateľ vydá pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný. Ak nepôsobí u zamestnávateľa zástupca zamestnancov, zamestnávateľ pri vydávaní pracovného poriadku koná samostatne, teda zamestnávateľ vydá pracovný poriadok aj bez predchádzajúceho súhlasu zástupcov zamestnancov a tento pracovný poriadok bude platný.

V pracovnom poriadku zamestnávateľ bližšie konkretizuje ustanovenia ZP, zákona č. 552/2003 Z. z., zákona č. 138/2019 Z. z., ako aj napr. niektoré platové náležitosti, ktoré umožňuje upraviť zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z.z.“) a ďalších právnych predpisov, ktoré obsahujú splnomocnenie na bližšiu úpravu týchto náležitostí v pracovnom poriadku, na podmienky zamestnávateľa. Vydaný pracovný poriadok je záväzný pre zamestnávateľa a pre všetkých jeho zamestnancov.

Ak je zamestnávateľom obec, v zmysle § 13 ods. 4 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu, ako aj poriadok odmeňovania zamestnancov obce vydáva starosta obce.

Pokiaľ by u zamestnávateľa pôsobila odborová organizácia, zamestnávateľ môže uzavrieť kolektívnu zmluvu a v nej v súlade s ustanovením § 231 ods. 1 ZP dohodnúť pracovné podmienky vrátane mzdových (platových) podmienok a podmienky zamestnávania, ale aj vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie, ako ich upravuje ZP alebo iný pracovnoprávny predpis. Princíp výhodnosti nie je možné uplatniť len v prípade, ak to ZP alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne zakazuje alebo ak z ich ustanovení vyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

Pracovný poriadok môže vydať aj ten zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, pretože obmedziť právo zamestnávateľa takýto organizačný predpis vydať nie je možné. Tento záver potvrdzuje aj ustanovenie § 12 ZP, v zmysle ktorého, ak sa podľa ZP vyžaduje súhlas zástupcov zamestnancov alebo dohoda s nimi, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne. Nemohol by konať len v prípadoch, kedy by ZP výslovne ustanovoval, že dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. V takom prípade by dohodu so zástupcami zamestnancov nebolo možné nahradiť ani dohodou so zamestnancom. Pokiaľ ZPvyžaduje iba prerokovanie so zástupcami zamestnancov, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne.

V prípade súdneho sporu o obsahu pracovného poriadku, ktorý nebol vydaný po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, napr. u zamestnávateľa, u ktorého zástupcovia zamestnancov nepôsobia, bude však dôkazné bremeno na strane takéhoto zamestnávateľa, ktorý musí dokázať, že konkrétne ustanovenie pracovného poriadku nie je v rozpore so zákonom.

V súlade s ustanovením § 1 ods. 6 ZP môže zamestnávateľ upraviť v pracovnom poriadku podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie, ako to upravuje ZP alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

Komentár k článku 1:

Podľa § 84 ods. 4 ZP musí byť každý zamestnanec s pracovným poriadkom oboznámený a pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný. Treba tiež rešpektovať, že § 41 ods. 1 ZP zamestnávateľovi ukladá povinnosť už pred uzatvorením pracovnej zmluvy so zamestnancom oboznámiť fyzickú osobu, ktorá sa uchádza o zamestnanie, s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať, t. j. aj s pracovným poriadkom, ktorý upravuje aj túto oblasť.

Taktiež podľa § 47 ods. 2 ZP je zamestnávateľ povinný už pri nástupe zamestnanca do zamestnania oboznámiť ho s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou a s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať, a s ustanoveniami zákona o zásade rovnakého zaobchádzania a s vnútorným predpisom upravujúcim oznamovanie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

Zamestnávateľ je tiež povinný pri nástupe do zamestnania oboznámiť mladistvého zamestnanca a v prípade fyzickej osoby vykonávajúcej ľahké práce uvedené v § 11 ods. 4 ZP aj jej zákonného zástupcu o možných rizikách vykonávanej práce a o prijatých opatreniach týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.