Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších právnych predpisov mal byť zrušený, a to zákonom č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní s predpokladanou účinnosťou v čase schvaľovania od 1. apríla 2024 a zákonom č. 201/2022 Z. z. o výstavbe s rovnakou účinnosťou.

Zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších právnych predpisov v sebe obsahuje najmä kompletný proces územného plánovania, organizáciu verejnej správy na tomto úseku, proces a preskúmavanie nového záväzného stanoviska orgánu územného plánovania obce a rozhodnutie o stavebnej uzávere.

Zákon č. 201/2022 Z. z. mal nahradiť v plnej miere stavebný poriadok, ktorý je obsahom druhej časti zákona č. 50/1976 Zb., najmä otázku definície stavby, rozhodovacích procesov pri povolení stavebných prác a kolaudácie, rozhodovacích procesov v rámci správneho práva trestného, otázku vykonania štátneho stavebného dohľadu, dotknutých orgánov, záväzných stanovísk, ako aj otázku nepovolenej stavby.

V januári 2024 bol prijatý zákon, ktorý posunul účinnosť zákona o výstavbe o rok, realizoval niektoré zmeny v rámci stavebného zákona a potvrdil veľkú časť zákona o územnom plánovaní. V tom istom období sa začali na ministerstve dopravy realizovať pracovné stretnutia k novej opravenej podobe stavebného zákona.

V nasledovnom texte je zhrnutý stav zmien do poslednej pracovnej komisie, ktorej sa autor tejto publikácie zúčastnil.

V závere tejto kapitoly si autor dovolí predostrieť vlastné postoje de lege ferenda.

Návrh nového stavebného zákona v inštitútoch a pojmoch. Prvým základným pojmom stavebného práva je pojem stavba. Stavbu upravuje v texte návrhu zákonodarca v § 2, pričom sa zásadne jej definícia nelíši od „tradičného poňatia“ stavby v rámci predchádzajúcej legislatívy. Existuje niekoľko kritických momentov, ako je prípojka a trvalá úprava povrchu. Trvalá úprava povrchu nebola ani v predchádzajúcej legislatíve a je novinkou ako podmienka, aby sme vec mohli definovať ako stavbu. Trvalá úprava povrchu je najmä činnosť výkopových prác, zarovnávanie terénu a spevňovanie povrchov. Zákonodarca zrejme pri použití slova trvalé chce naviesť našu pozornosť, že by malo ísť o nezvratné alebo aspoň predpokladané nezvratné zásahy do pozemku a povrchu.

Prípojky. Jednak definujú možný účel stavby. Bez pripojenia na inžinierske stavby nemôže byť splnený ani účel stavby ako budovy. Prípojky sú v novej legislatíve súčasťou stavby.

Súborom stavieb sa rozumie istý počet stavieb, ktoré sú zhotovené a užívané tak, že sú funkčne prepojené, pričom hlavná stavba je vždy vnímaná ako tá, ktorá určuje generálny účel stavby.