Všeobecne možno povedať, že nová legislatíva, či už vo forme zákona o územnom plánovaní alebo stavebného zákona, a to najmä v kontexte zákona č. 46/2024 Z. z., nemení radikálne postavenie účastníkov konania. Zásadne je možné pripustiť najmä zmeny, ktoré sa týkajú konaní o stavebnej uzávere, a to v spôsobe ich procesných práv, ako aj spôsobu doručovania, ktorý sa po novom realizuje sprístupnením v informačnom systéme podľa zákona o územnom plánovaní.

V právno-aplikačnej praxi však postavenie účastníkov konania má kľúčový význam a s tým je spojená aj otázka ich základného procesného nástroja, a to je námietka v konaní. Istá forma zmien je zaznamenateľná v podobe rozsiahlych zmien v zákone č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých právnych zákonov.

Druhým okruhom otázok, ktoré priamo súvisia s postavením a aktivitou účastníka konania, je pojem zneužitia práva. Ide o pojem, ktorý vychádza z celého radu rozhodnutí ako ústavných súdov, tak aj ESĽP a iných európskych justičných orgánov smerujúcich k neposkytnutiu ochrany zjavne šikanóznemu a obštrukčnému správaniu sa niektorých účastníkov konania.

Vo vzťahu k snahe o správne zodpovedanie otázky, kto je a kto nie je účastníkom konania, treba pochopiť, že stavebný zákon je vo vzťahu špeciality k správnemu poriadku. Podobne ako aj pri iných témach, aj v tomto prípade máme niekoľko polemických okruhov. Vysvetlíme si túto tému podľa systematiky správneho poriadku. V správnom poriadku je upravená v § 14.

Ide o niekoľko kategórií účastníkov konania.

a) Osoby, o ktorých právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa rozhoduje. Prvý okruh určuje osoby, pri ktorých zákon gramaticky vyjadruje vysoký stupeň istoty, že o právach týchto osôb sa bude rozhodovať. Tento vysoký stupeň istoty obsiahnutý v právnej norme evokuje iba dva typy osôb, o ktoré môže ísť, a to:

• navrhovateľa – o jeho právach/povinnostiach sa vždy rozhoduje;
• osobu, voči ktorej sa vedie konanie, a to najmä pri tzv. nariaďovacích konaniach, keď je zrejmé, že predmetom tohto rozhodnutia bude určenie povinnosti a celé rozhodnutie je aj zároveň exekučným titulom.

b) Osoby, ktorých práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. V tomto prípade zákonodarca používa slovo môže. Teda z textu právneho predpisu sa stratila istota, ktorá je charakteristická pre prvý okruh účastníkov konania. Zákonodarca predpokladá, že istá forma rozhodnutia môže priamo ovplyvniť práva a povinnosti osôb. Judikatúra dáva dôraz aj na slovo priamo, ktoré používa zákonodarca. Hypotetická možnosť ovplyvnenia by vytvárala nikdy neuzavretú množinu účastníkov konania.

c) Osoba, ktorej takéto postavenie priznáva osobitný zákon.

d) Osoba, ktorá tvrdí, že môže byť rozhodnutím priamo dotknutá. V tejto poslednej kategórii, ktorá však z hľadiska systematiky znenia § 14 správneho poriadku je pred účastníkom zo zákona, je badať gramatickým vyjadrením ešte jednu podstatnú zmenu oproti kategórii b). Aj v tomto prípade ide o možnosť priameho dotknutia práv, avšak v tomto prípade založeného na inom podklade ako v kategórii b), na subjektívnom tvrdení takejto osoby. Agrumentum a contrario, jedným z najefektívnejších spôsobov výkladu práva, je zrejmé, že hypotetická možnosť pod písmenom b) je viac objektívneho charakteru, napríklad založená na viacerých písomných podkladoch, listoch vlastníctva a podobne. V našom prípade však zákonodarca vytvoril aj systém brzdy voči šikanóznym vstupom do konania osôb, ktorých subjektívne práva nemôžu byť žiadnym spôsobom dotknuté a účelom úkonu je len robiť obštrukcie. V závere veta § 14 ods. 1 správneho poriadku pripúšťa možnosť preukázania opaku, a to vo forme rozhodnutia.

V rámci tohto všeobecného úvodu je potrebné ešte pozornosť čitateľa sústrediť aj na otázku právnej subjektivity účastníka konania. Účastníkom konania je vždy subjekt práva, a to buď vo forme právnickej osoby, alebo fyzickej osoby. Právnická osoba sa z hľadiska svojej existencie zvyčajne viaže na nejaký právny akt, ktorým môže byť rozhodnutie orgánu verejnej správy k registrácii, zákon (v prípade tzv. verejnoprávnych subjektov), prípadne rozhodnutie zakladateľského orgánu. Pri fyzickej osobe je mimoriadne dôležité ...