Verejný záujem patrí v rámci správneho práva ku kľúčovým a základným hodnotám, ktoré sú povinné orgány verejnej správy chrániť. V správnom práve neexistuje jednotný kódex ochrany verejného záujmu. Tento predpoklad nespĺňa ani ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších právnych predpisov, ani iná podobná legislatívaNapríklad hovoríme o zákone č. 391/2020 Z. z. o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní v znení neskorších právnych predpisov, ktorý čiastočne obsahuje množinu niektorých verejných záujmov, ale len v kontexte regulácie povolaní, pričom môže slúžiť len ako pomôcka pre identifikáciu verejných záujmov v iných oblastiach, a zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších právnych predpisov, ktorý obsahuje nie celkom šťastnú definíciu verejného záujmu.. Verejný záujem je neurčitý pojem a je možné ho identifikovať v celom rade predpisov správneho práva dvoma spôsobmi:

1. buď vysloveným použitím slovného spojenia verejný záujem v spojitosti s činnosťou, hodnotou, okruhom spoločenských vzťahov (to je napríklad prípad legislatívy na úseku ochrany prírody a krajiny, ochrany pamiatkového fondu); alebo
2. spojením istej hodnoty (pozitívnej, benefitu) s možnosťou obmedziť subjektívne práva v mene tohto benefitu, ktorého konzumentom musí byť vždy a zásadne neurčitý počet ľudí – verejnosť a okruh obmedzujúcich musí byť presne identifikovaný.

Terminologicky sa pojem verejný záujem vyskytuje v rámci legislatívy rôznorodo. Najčastejšie v rámci gramatického vyjadrenia verejný záujem, potom ako spoločenský záujem (staršia legislatíva a literatúra), všeobecný záujem a osobitný záujem. Ide o pomenovania, ktoré sú výsledkom vývoja legislatívy v konfrontácii so snahou o ideologizáciu spoločnosti a práva.

V stavebnom práve sa používa najmä dvojica pojmov verejný záujemPozri napríklad ustanovenia § 88a stavebného zákona, § 5 zákona o územnom plánovaní. a osobitné záujmyPozri § 126 a ďalej stavebného zákona.. Ako sme už uviedli, obidvoje slovných vyjadrení má v podstate rovnaký význam. Na tému verejný záujem som v minulosti napísal viacero štúdií a článkov dostupných na internete, ktoré vo svetle ustálenej judikatúry sa snažia ohraničiť tento pojem a analyzovať všetky možné právno-aplikačné kritické momenty.

Z hľadiska stavebného práva nás na tomto mieste bude mimoriadne zaujímať forma ochrany verejného záujmu. Po 1. apríli 2024 nastala v tejto oblasti významná zmena. V prvom rade verejný záujem v rámci stavebného práva delíme do dvoch kategórií, a to:

1. územný plán,
2. osobitné záujmy, ktoré treba vždy zo strany orgánu územného plánovania a stavebného úradu špecifikovať podľa pomerov v území.

Do 1. apríla 2024 bolo mimoriadne problematické z hľadiska formy hovoriť o ochrane verejného záujmu implementovaného do územnoplánovacej dokumentácie. Väčšinou platilo pravidlo, že stavebný úrad obce nemohol sám sebe vydávať do vlastných konaní stanoviská o súlade s územným plánom a bolo potrebné tieto veci skúmať v rámci konaní priamo stavebným úradom. Vyskytovali sa rôzne defekty, ako osobitné stanoviská útvarov architektov a podobne, ktoré nemali žiadnu oporu v zákone a ako akt verejnej správy boli nulitné a ako povinnosť určená v rámci konaní nezákonné.

Príspevok je uvedený v skrátenom znení, celé znenie nájdete tu.