Obsah:

1. Povinnosť zamestnávateľa evidovať pracovný čas

2. Možnosti a formy evidencie pracovného času

3. Evidencia pracovného času v kontexte rozsudku Súdneho Dvora Európskej únie

4. Evidencia pracovného času z pohľadu ochrany osobných údajov

5. Problematika úpravy evidencie pracovného času v pracovnom poriadku

6. Rozdiel medzi evidenciou pracovného času a evidenciou dochádzky

7. Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s evidenciou pracovného času

8. Špecifiká evidencie pracovného času zamestnancov v školstve z pohľadu praxe

9. Kontrola evidencie pracovného času zo strany inšpektorátu práce

POVINNOSŤ ZAMESTNÁVATEĽA EVIDOVAŤ PRACOVNÝ ČAS

V § 99 Zákonníka práce je pre zamestnávateľa stanovená povinnosť evidencie pracovného času zamestnancov v pracovnom pomere bez ohľadu na to, či ide o zamestnanca na ustanovený týždenný pracovný čas alebo na kratší pracovný čas. Daná povinnosť sa týka každého zamestnávateľa a vzťahuje sa na všetkých jeho zamestnancov. V ustanovení § 99 Zákonníka práce sa na účely jednoznačnosti vyjadrenia povinností zamestnávateľa v súvislosti s vytvorením podmienok na jeho kontrolu osobitne ustanovuje aj povinnosť viesť evidenciu všetkých skutočností súvisiacich s rozvrhovaním pracovného času, a to nielen vo vzťahu k evidencii pracovného času všeobecne, ale aj osobitne vo vzťahu k evidencii rozvrhnutia a celkového rozsahu práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Podobne sú zamestnávatelia povinní evidovať pracovný čas aj počas pracovných ciest. Zákonník práce v § 224 ods. 2 písm. e) zároveň ustanovuje povinnosť viesť evidenciu pracovného času aj pri osobách zamestnaných formou dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti) tak, aby v jednotlivých dňoch bola zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca vykonávala. S účinnosťou od 1. marca 2015 (novela Zákonníka práce uskutočnená zákonom č. 14/2015 Z. z.) je zamestnávateľ počas dočasného pridelenia povinný viesť evidenciu pracovného času v mieste výkonu práce dočasne prideleného zamestnanca, čím sa zefektívnila kontrola skutočne odpracovaného času v mieste výkonu práce.

V zmysle povinnosti viesť evidenciu pracovného času podľa § 99 Zákonníka práce sa v príspevku zameriame na problematiku evidencie pracovného času (ide o § 85 Zákonníka práce a nasl.) a evidencie pracovného času nadčas (§ 97 Zákonníka práce), keďže uvedené evidencie sa týkajú všetkých škôl a školských zariadení v SR bez ohľadu na ich zriaďovateľov. V školách a školských zariadeniach s nepretržitou prevádzkou (napr. špeciálne výchovné zariadenia a školské internáty) v rámci evidencie pracovného času prichádza do úvahy aj evidencia nočnej práce (§ 98 Zákonníka práce) a v súvislosti s organizovaním pobytových výletov, exkurzií, školy v prírode, kurzov pohybových aktivít a pod. do úvahy pripadá aj evidencia aktívnej a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca v zmysle § 96 ods. 6 Zákonníka práce.

Podľa Zákonníka práce je povinnosť viesť evidenciu pracovného času určená len zamestnávateľovi. Z uvedeného vyplýva, že zamestnanec nie je povinný viesť si evidenciu odpracovaných hodín, čo však nevylučuje možnosť prenesenia tejto povinnosti na zamestnanca, resp. poskytnutia vzájomnej súčinnosti zamestnanca pri plnení stanovenej povinnosti zamestnávateľa. V tomto zmysle môže zamestnávateľ napríklad stanoviť, že zamestnanec bude na dennej báze vykazovať ...